|
|
| |
|
Dnes je sobota, 17. máj 2008
|

|
|
![[spolocnost]](/images/spoltitle.gif)
|
4. jún 2002
|
Kauza redaktori versus vedenie: Rada STV dokumentuje zodpovednosť politikov za neexistenciu jasných pravidiel
|
Jana Pankovčínová
|
Problémy okolo redakcie spravodajstva a publicistiky verejnoprávnej STV sú aj témou nasledujúcej poznámky Jany Pankovčínovej.
Za stav verejnoprávnej STV nesie rovným dielom zodpovednosť nielen manažment, ale aj politicky dosadení členovia Rady STV, ktorí ho majú kontrolovať, a tiež parlamentné politické strany, osobitne koaličné. Práve politici zodpovedajú za legislatívne i personálne podmienky pre činnosť televízie - v tomto volebnom období však (s výnimkou úvodných krokov pri odpolitizovaní vtedajšej „kubišovskej“ televízie) zlyhali. Pretože to, čo verejnoprávnej televízii chýba v prvom rade, sú jasné, rešpektované a aj dodržiavané pravidlá hry a potrebné zákony. Posledné turbulencie okolo odchodu dvoch moderátorov pre nátlak vedenia, aby do diskusnej relácie pozvali aj šéfa neparlamentnej strany ANO Ruska, je z tohto pohľadu len vyústením nezdravého politického prostredia - teda alibistickej nečinnosti a mlčania kompetentných pri viacerých kauzách. Politici tak dokazujú, že nemajú skutočný záujem stratiť vplyv. Predovšetkým cez svojich zástupcov v Rade STV, ktorá voči vedeniu televízie principiálne nezasiahla. Zdá sa tak, že politici pred voľbami k žiadnej náprave neprikročia. Svedčí o tom aj dnešné rozhodnutie Rady STV neodvolať ústredného riaditeľa a vyžiadať si „oddychový čas“ pri riešení kauzy dvoch moderátorov.
Práve personálna politika v STV však vyvoláva najviac otáznikov. Vedenie spravodajstva je obsadzované bez konkurzov často aj ľuďmi, ktorí majú za sebou už aj podnikateľské skúsenosti z mediálneho prostredia. A je otázne, či by práve toto nemalo automaticky znamenať stop pre činnosť vo verejnoprávnom médiu. Kontakty na konkurenčné prostredie a teda riziko presadzovania súkromných záujmov totiž zostáva latentne prítomné a znižuje dôveryhodnosť vysielaných informácií. Lenže na Slovensku tento problém Rada STV vedome odsunula a tak sa stále s nedôveryhodnosťou potýka aj šéfredaktorka spravodajstva Viera Krúpová i jej zástupca Igor Zemanovič. Napriek všetkým ich rečiam o ukončení podnikateľskej činnosti ich totiž obchodný register aj dnes uvádza ako činných. U Zemanoviča ide o vlastníctvo a konateľstvo v troch súkromných firmách od roku 1995. Už v tých rokoch pritom pôsobil tak v STV a neskôr v Národnej Obrode, ktorú spoluvlastnil práve šéf ANO Pavol Rusko. Zemanovičove dnešné vyjadrenie, že zásah do registra už urobil a zostáva len konateľom firiem, ktoré sa už nezaoberajú reklamou a médiami, sú tak len potvrdením jeho nepochopenia poslania novinárskej práce. Fakt, že neabdikoval už dávno a že aj dnes hovorí len o zvážení tejto možnosti, tak len dokresľuje celú kvalitu personálnej politiky vedenia STV. Podobne je to v prípade šéfredaktorky Krúpovej - register ju, rovnako napriek ubezpečeniu o opaku, stále uvádza ako predsedníčku dozornej rady finančnej spoločnosti. Posledné zmeny sa pritom v registri udiali v marci tohto roka - Krúpovej sa ale nedotkli. Aj ona predtým pracovala v STV a následne v Ruskovej súkromnej televízii. To, čo nemusí prekážať v súkromných médiách, by však malo byť vo verejnoprávnych neprípustné. Inými slovami, ani s novinárskym prostredím to nie je s kostolným poriadkom a je načase začať s očistou - bez nej sa nepodarí postúpiť v diskusiách o profesionalite, nestrannosti a dôveryhodnosti. O korupcii ani nehovoriac.
Osobitnou kapitolou sú neštandardné a v demokratických krajinách nemysliteľné právne vzťahy v spravodajstve STV. Otázniky vzbudzuje fakt, že moderátori hlavnej spravodajskej a diskusnej relácie nie sú zamestnancami televízie a pracujú ako externisti, hoci svojimi „tvárami“ a prácou vytvárajú STV základný imidž. Je nenormálne, ak moderátorov a desiatku najvýkonnejších politických a ekonomických spravodajcov nedokáže televízia pritiahnuť do zamestnaneckého pomeru exkluzívnymi podmienkami, ako je to obvyklé vo svete a namiesto toho, často oneskorene, podpisujú len externé zmluvy o dodaní autorských materiálov. Otázkou je, prečo sú - možno za horších platových podmienok - v zamestnaneckom pomere desiatky ďalších, keď ich na obrazovke vidno zriedka. Pre novinára by malo byť profesionálnou cťou pracovať pre verejnoprávnu televíziu, tá im však nemôže ponúkať odrobinky z platov, ktoré sú v súkromnom sektore. Otáznikov je, samozrejme, viac, a odkladanie odpovedí, ako sme toho svedkami, len prispieva k prehlbovaniu krízy v mediálnom prostredí.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|