Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       7. jún 2002 Budú si politici vyberať novinárov? Jana Pankovčínová Štyri mesiace pred parlamentnými voľbami vypukla a zároveň do stratena smeruje kauza podozrení z politických tlakov vedenia STV na redaktorov spravodajstva. Výsledkom je zatiaľ odchod štyroch z takmer tridsiatky novinárov, ktorí na problém upozornili, ako aj neohrozená pozícia vedenia televízie. Ďalšie súvislosti komentuje Jana Pankovčínová. Keď Milan Materák tesne pred voľbou na post ústredného riaditeľa STV obhajoval v novembri 1998 svoju koncepciu stabilizácie neutešených pomerov vo verejnoprávnej televízii, dôraz okrem iného kládol na zmeny v redakcii spravodajstva a publicistiky. Okrem iného sľuboval konkurzy. Po necelých štyroch rokoch možno konštatovať, že posty v spravodajstve - od vedúcich vydaniach, ktorí rozhodujú o zaradení materiálov do denného vysielania, cez moderátorov až po redaktorov - boli obsadzované bez akýchkoľvek výberových konaní. Zrejme aj táto skutočnosť prispela k neutešenej situácii posledných dní, pri ktorých vo vzduchu lietajú podozrenia z politického ovplyvňovania vysielania a konfliktu záujmov vedúcich pracovníkov spravodajstva. Problematických bodov celej kauzy je však oveľa viac. Podozrenia z politických vplyvov zrejme príliš neprekážajú ústrednému riaditeľovi, ktorý len opakuje, že nikdy nepodliehal a nepodlieha politickým tlakom, ale že demokracia v redakcii sa končí rešpektovaním rozhodnutí nadriadených pracovníkov. Ak by chcel Materák škandál okolo pozývania politikov do diskusnej relácie skutočne zodpovedne prešetriť, nekonal by tak rýchlo a takým spôsobom, ako konal. Inak by nemohol podozrenia, za ktoré sa postavili televízne odbory a viac ako tridsať redaktorov, hodiť len tak za hlavu v priebehu pár hodín po návrate z Číny. Veľmi rýchlo sa dokázal rozlúčiť po dvoch moderátoroch aj s ďalšími dvoma redaktorkami a rozprestrieť ochranné krídlo nad vedením spravodajstva napriek tomu, že spoločne priznávajú potrebu organizačných zmien. Tých zmien, na ktoré Materáka opakovane upozorňovala Rada STV i príslušný parlamentný výbor. Silnú pozíciu a takpovediac voľnú ruku pri uhasení kauzy v spravodajstve mu ale dalo práve tohtotýždňové rozhodnutie Rady STV ako kontrolného orgánu, ktoré ho opäť potvrdilo vo funkcii. A povedzme ešte jedno - členovia Rady STV - sú fakticky predĺženou rukou politických strán, keďže ich navrhujú a volia v parlamente tak, ako ústredného riaditeľa. Vzniká tak dojem zákulisnej politickej dohody o rozdelení sfér vplyvu. Cez pomyselnú palubu hodil Materák spolu iba štyroch novinárov, ktorí sa odvážili ozvať, s odôvodnením, že „vzájomná dôvera sa nepotvrdila“. Odhliadnuc od toho, že ostatní redaktori do týchto chvíľ mlčia. Dávajú tak najavo, že sa stotožňujú so slovami riaditeľa o tom, že ich podpis bol akousi „chybou“, ktorú môže urobiť každý, a že boli do situácie „vmanipulovaní“. Ako bude divák vnímať dôveryhodnosť redaktorov na televíznej obrazovke, keď sa dajú tak ľahko zmanipulovať, to je síce zaujímavá otázka, ale nechajme ju bokom. Je tiež zvláštne, že jedinou politickou stranou, ktorá sa neštítila bez dôkazov zaútočiť na dve redaktorky obvinením z nadštandardných vzťahov s KDH, je nová ľavicová neparlamentná strana exministra Ftáčnika - SDA. Hoci dnes Ftáčnik obvinenie zjemnil bližšie nešpecifikovaným „myšlienkovým zoskupovaním“ redaktoriek „okolo jednej strany“, zaváňa to falošnosťou už aj preto, že SDA sa ani slovkom kriticky nezmienila o potrebe vyšetrenia podozrení o konflikte záujmov vedenia spravodajstva. To Ftáčnik alibisticky prenecháva Rade STV, ktorá už raz vec uzavrela. Ak vezmene do úvahy, že jedným z členov Rady je bývalý nominant SDĽ, odkiaľ odišiel aj Ftáčnik, Leopold Moravčík (ten je podľa našich informácií údajne členom mediálnej sekcie SDA), navodzuje to dojem, akoby si niektorí politici chceli vyberať novinárov vo verejnoprávnej inštitúcii. Čo sa týka ostatných strán, mlčanie, respektíve prenechávanie problémov na pleciach ich nominantov v Rade STV, vyvoláva takisto dojem, že sú so súčasným stavom spokojní a že je pre nich dôležité len to, aby boli vo vysielaní. Nečudo - najväčší diel viny za finančné i organizačné problémy televízie nesú práve politici neschopnosťou schváliť nové zákony o verejnoprávnych médiách a kontrolných mechanizmoch. Už dnes je však isté, že po voľbách určite vyrukujú s ohurujúcou agendou zásadných zmien.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...