Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       7. jún 2002 Mýty, predsudky a nepresné údaje zhoršujú prístup majority k rómskej menšine Katarína Lutherová V Prešove v týchto dňoch prebieha medzinárodný seminár o osobitne špecifickom probléme života Rómov na Slovensku - o bývaní v osadách. Podľa oficiálnych údajov z posledného sčítania obyvateľov do tejto kategórie spadá asi 620 lokalít na Slovensku, kde sa koncentrujú obyvatelia žijúci vo veľmi zlých sociálnych a ekonomických podmienkach. Ako však upozorňujú niektorí sociológovia, s údajmi tohto druhu sa veľmi nepresne narába, čo skresľuje a do istej miery zhoršuje obraz o živote rómskej komunity na Slovensku. Viac k tejto téme dodáva Katarína Lutherová. Predstava existencie 620-tich osád typu spišských Letanoviec, ktoré sa od čias návštevy vtedy ešte federálneho prezidenta Havla stali prototypom stredovekej úrovne bývania Rómov, isto u nikoho nevzbudzuje lichotivý dojem o pomeroch na Slovensku. Zvlášť, keď takúto štatistickú kvantifikáciu používajú vo svojich správach a prejavoch najvyšší vládni predstavitelia. Naposledy informácie o rómskych osadách odzneli v prejave podpredsedu vlády Pála Csákyho na medzinárodnej konferencii "Slovensko a Rómovia" začiatkom mája v Bratislave. V prítomnosti prezidenta Rudolfa Schustera, komisára EÚ pre rozšírenie Gűntera Verheugena a mnohých ďalších zahraničných hostí, Csáky v odpočte svojho úradu zopakoval informáciu o existencii 620-tich rómskych osadách, v ktorých žije l24 tisíc ľudí a z tohto počtu 4O% tvoria deti do l5 rokov. Ako sa aj v písomnej správe z konferencie uvádza: "pre tieto osady je príznačná privysoká nezamestnanosť, minimálne hygienické návyky a vysoký stupeň odmeranosti zo strany majoritnej spoločnosti". Závery sociologických výskumov, ktoré sa na rozdiel od zbierania štatistických údajov zameriavajú na kvalitatívne zistenia, však vykazujú niečo iné. Hovorí autorka viacerých výskumov a štúdií riaditeľka nadácie SPACE Iveta Radičová: AUDIO: "My nevieme ani presné čísla počtu Rómov "en bloc", sú to všetko odhady, čo sa veľmi zneužíva a druhá vec je, že opäť narábame s istým nepresným údajom o osídleniach, kde žijú Rómovia. Pretože v tom čísle vyše 600 sú všetky typy osídlení a v rámci nich sú aj tieto typy segregovaných osád. Zmiešava sa to. My predsa vieme a poznáme, že Rómovia žijú i v koncentrovanej podobe, ale ich bývanie nemá charakter segregovanej osady v chatrčiach, čo si pod osadou predstavujeme. Takže, zhrnúc, je tu vyše 600 osídlení, v ktorých Rómovia žijú na rôznej sociálnokultúrnej a civilizačnej úrovni, od podoby naozaj integrovanej, podobnej úrovni ako žijeme my. Až po naozaj najchudobnejšie osídlenia typu segregovaných osád. Bolo by dobré toto rozlišovať. Teda rozlišovať nielen vnútornú štruktúru rómskej populácie, ale aj spôsob ich života, ktorý je vnútorne štrukturovaný a nehádzať všetko do jedného mešca." Ak teda budeme uvažovať o osídleniach, kde vládne absolútna chudoba, tak musíme spomenúť počet osôb na jednu posteľ, neexistenciu prístupu k elektrine, plynu, k pitnej vode a ďalším verejným službám. Rozlišovať treba aj medzi ekonomickou úrovňou jednotlivých regiónov, kde sa izolované a segregované osady nachádzajú. V zaostalých oblastiach, kde je vysoká miera nezamestnanosti majoritného obyvateľstva, sa efekt chudoby rómskeho etnika znásobuje. Príznačne pomenované "hladové doliny" prinášajú obyvateľom rómskych osád prakticky stav, v ktorom sa orientujú len na biologické prežitie. V závislosti od odhadovaného celkového počtu Rómov v počte asi 350tisíc, sa problém zdvojenej chudoby týka asi jednej tretiny. Hovorí opäť sociologička Iveta Radičová: AUDIO: "Principiálne nevieme zvládať situáciu žitia v tej zdvojenej chudobe, pretože ten problém znamená situáciu, v ktorej ľudia upadajú do apatie až agresivity, neexistencie alternatívnych životných stratégií. Ten priestor je uzavretý z hľadiska vôbec nejakých možností voľby." Treba len uvítať, že účastníci seminára o bývaní Rómov v osadách, ktorý Úrad vlády zorganizoval spolu s významnými medzinárodnými inštitúciami v týchto dňoch v Prešove, sa usiluje nájsť riešenie na vykročenie práve tých najbiednejších Rómov z uzavretého kruhu absolútnej chudoby a sociálnej vylúčenosti.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...