Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       10. jún 2002 A. Popovič: Ľudia by mali ísť voliť, aby sa ukázalo, "ako na tom vlastne sme" Boris Koreň Počas víkendu predstavili aktivisti mimovládnych organizácií Hlava 98 a Občianske oko kampaň pod názvom Nie je nám to jedno. Jej cieľom je presvedčiť k účasti na jesenných parlamentných voľbách čo najviac mladých ľudí a prvovoličov. Medzi signatármi výzvy Nie je nám to jedno sú aj bývalý študentský líder z Novembra 89 Anton Popovič a herec Matej Landl. Obidvaja sa aktívne zúčastnili aj na kampani mimovládnych organizácií pred voľbami v roku 1998, keď podporili súčasnú vládnu koalíciu. Rozhovor s nimi pripravil Boris Koreň. RFE: Páni, kampaň mimovládnych organizácií v roku 1998 sa niesla pod dosť silnou výzvou zmeny. Pod touto výzvou, alebo pod týmto posolstvom sa podarilo zapojiť niekoľko stotisíc prvovoličov do volebného procesu. Súčasné posolstvo tejto kampane mimovládnych organizácií je "Nie je nám to jedno". Myslíte si, že je to dostatočne silné posolstvo, aby zasa prebudilo tých mladých ľudí? LANDL: "Myslím si, že to je dostatočné na túto dobu, zatiaľ, na štyri mesiace pred voľbami. Nie je to totiž nejaké znásilňovanie niekoho na účasť k voľbám, ale prebudiť ho k rozmýšľaniu nad tým, že či môže v tejto krajine zostať žiť s tým, že mu je úplne jedno, kto v tejto krajine bude určovať pravidlá hry." POPOVIČ: "Mne sa páčilo to, čo povedal Maťo. Prebudiť ľudí, alebo doviesť ich k premýšľaniu o tom, že vlastne kde sa nachádzame a že či si môžeme dovoliť, aby nám to bolo jedno. A vlastne porozmýšľať aj nad možnosťami. Mne z tejto iniciatívy vyplýva hlavne to, že keď mi to teda nie je jedno, tak čo sa s tým bude diať." RFE: Predpokladáte, že táto kampaň bude aspoň zčasti tak úspešná, ako kampaň v roku 1998, ktorá bola vlastne reakciou, ako bolo aj tu na tlačovej konferencii povedané, na spôsob vládnutia? Prepokladáte, že sa podarí prelomiť tú skepsu rôznych voličských skupín, ktorú vyvolalo vládnutie po roku 1998? LANDL: "Myslím si, že to bude v každom prípade náročnejšia kampaň a prípadné stretnutia s konkrétnymi ľuďmi, ktorí sa. povedzme, sklamali po voľbách v roku 1998, teda počas týchto štyroch rokov, že to bude náročnejšie a každá jedna debata bude zrejme trvať raz taký dlhý čas, ako tie debaty pred štyrmi rokmi." RFE: Prieskumy realizované medzi prvovoličmi ukazujú, že budú voliť predovšetkým tie strany, ktoré nie sú nositeľmi reformy z roku 1998. Ide najmä o SMER, ANO, ale z veľkej časti aj o HZDS. Nemyslíte si, že takáto kampaň môže mať neželaný efekt, alebo neželaný dôsledok v tom, že ak sa podarí "prebudiť" veľké množstvo prvovoličov, tak sa hlasy pridajú práve týmto stranám? POPOVIČ: "No ale potom akú hru sa tu vlastne hráme? Buď je tu demokracia a buď sú tu nejaké pravidelné voľby a občania idú k urnám a volia to, čo je vlastne zrkadlom ich samých, lebo tá politická scéna predsa vyplýva z toho, aká je tu situácia vôbec v globále, alebo potom budeme raz tým ľuďom podsúvať, že no, radšej zostaňte doma, aby ste nepomohli niekomu, kto je nežiadúci. Proste, nech sa to "vystříbří". Nech sa prosto ukáže, ako na tom sme." LANDL: "Ja som sa osobne rozprával s mnohými ľuďmi, ktorí volili, povedzme, keď už máme byť konkrétni, SDK a tí sú v skepse a tí povedali, že už nepôjdu voliť. Nikoho. Takže, myslím, si, že takéto percento ľudí je dosť vysoké, ktorí volili relevantné strany, ktoré mohli a istým spôsobom aj posunuli túto krajinu dopredu a ktoré by v budúcom vládnom období mohli túto krajinu doviesť do NATO a do Európskej únie. Takže, myslím si, že dosť vysoké percento práve týchto skeptikov a sklamaných ľudí môžeme osloviť a prinavrátiť k chuti do života a k chuti ísť k voľbám." RFE: Takže hlavným posolstvom tejto kampane mimovládnych organizácií nie je "podporte, integráciu, podporte demokraciu", ale "choďte v čo najväčšom počte voliť"? POPOVIČ: "Nie. Táto iniciatíva, a preto som sa jej zúčastnil, pretože mi umožňuje vyjadriť sa individuálne. To znamená, že to hovorím ja, to nehovorí tá organizácia. Aký to bude mať efekt? Tak bude to mať taký efekt, aký to bude mať na toho-ktorého človeka, aký si sám zoberie. Myslím si, že samostatné jednanie je žiadúce v demokracii, aby každý občan mal silu na to samostatne sa rozhodnúť.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...