Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       10. jún 2002 Futbalové násilie v Moskve: Ruské úrady hľadajú odpoveď Jaroslav Rozsíval V nedeľu došlo po futbalovom zápase Ruska s Japonskom k nezvyčajne násilnej reakcii ruských fanúšikov v uliciach Moskvy. „Neboli to fanúšikovia, ale chuligáni,“ vyhlásil ruský premiér Michail Kasjanov v reakcii na najväčšie násilnosti, k akým došlo v hlavnom meste Ruska za posledných deväť rokov, teda od povestného ostreľovania budovy ruského parlamentu tankami. Faktom je, že tisícky ruských fanúšikov, sledujúcich nedeľňajší televízny prenos z Japonska na gigantickej obrazovke v centre Moskvy, neuniesli prehru svojho futbalového tímu a doslova z minúty na minútu pretavili svoju zlosť a frustráciu v bezprecedentné výtržníctvo, šokujúc tak celé mesto. Výsledkom ich 90 minútového ošiaľu boli nielen spálené a zničené autá, obchody, či reštaurácie, ale aj stovka zranených a – dvaja mŕtvi. Tých naozajstných zúrivcov sa pritom v blízkosti sídla prezidenta Vladimíra Putina ocitlo iba niekoľko sto, polícia však musela priamo na mieste zatknúť údajne až 113 násilníkov a plné ruky práce mali aj moskovské nemocnice. Obyvatelia, ale aj predstavitelia mesta boli zdesení. Predseda ruskej štátnej Dumy Alexander Kljukin hovoril o národnej hanbe, premiér Kasjanov o prísnom potrestaní vinníkov. Obeťami útokov opitých a rozzúrených vandalov sa stali dokonca aj záchranári, policajti a hasiči. Ako vyplynulo z protestného listu japonského veľvyslanectva, k rasovo motivovaným útokom voči japonským občanom došlo už dokonca pred začiatkom zápasu. Veľvyslanectvo preto požiadalo ministerstvo zahraničných vecí o lepšiu ochranu celej tisícky Japoncov, žijúcich v Moskve. Bohužiaľ – nie po prvý raz. Prejavy nenávisti a násilia voči cudzincom dosiahli v hlavnom meste Ruska v posledných mesiacoch také rozmery, že o tvrdší postup orgánov voči pravicovým radikálom požiadala ruské ministerstvo vnútra aj veľká skupina diplomatov, reprezentujúcich v Moskve viacero štátov. Je teda zjavné, že v sociálne, ale aj politicky rozpoltenej ruskej spoločnosti to ešte stále vrie, i keď najhoršie krízové situácie ekonomického a finančného kolapsu má už krajina za sebou. Včerajšie udalosti vyvolali samozrejme širokú debatu, ktorá sa preniesla aj na pôdu ruskej štátnej Dumy. Podpredseda bezpečnostného výboru parlamentu Alexander Kulikov obvinil zo spoluzodpovednosti za násilie moskovskú políciu, keď vyhlásil: „Na vine je totálne neprofesionálna práca moskovských bezpečnostných síl. Mali byť informovaní o možnosti, že sa tam zídu takéto skupiny a mali prijať aktívne opatrenia. A mali reagovať rýchle, akonáhle došlo k agresívnym udalostiam.“ Predstaviteľ parlamentnej frakcie Liberálne Rusko Sergej Jušenkov zastával však iný názor: „Nemyslím si, že vinné sú bezpečnostné orgány. V prvom rade je na vine politika moskovských úradov, ktoré zakazujú verejné zhromaždenia, demonštrácie a iné akcie, organizované demokratickými skupinami. Podobné akcie, organizované extrémistami, však povoľujú. Viem napríklad o demonštráciách za účasti sto osôb, na ktorých bol prítomný trojnásobný počet policajtov.“ Podľa predstaviteľa liberálnej strany Jabloko Sergeja Ivanenka stojí však teraz Moskva pred výzvou nezakazovať, ale lepšie organizovať: „Hlavnou výzvou je teraz byť schopný zorganizovať takéto podujatia, na ktorých sa zúčastňuje veľký dav ľudí.“ Rusko by sa teda podľa niektorých politikov nemalo báť otvárať svetu a približovať sa tak jeho zvyklostiam. Krajina sa však musí v prvom rade vysporiadať s jestvujúcim sklamaním. Snaha o uznanie stratenej veľkosti utrpela v prípade nedeľňajšieho na oko bezvýznamného zápasu s Japonskom hlbokú ranu. Japonsko, bývalý veľký nepriateľ Ruska z čias rusko-japonskej vojny z roku 1905 a predovšetkým spojenec Hitlera v druhej svetovej vojne, dnes ekonomická veľmoc s určujúcim tempom vývoja vo viacerých priemyselných oblastiach, predstavuje pre časť ruskej populácie asi aj dnes, na začiatku 21.storočia, čosi ako latentného rivala. Neúspech v priamej konfrontácii s ním je preto „porážkou“. Inou témou je však stav samotnej ruskej spoločnosti a predovšetkým úroveň kriminality. Ruský minister spravodlivosti Jurij Čajka dal dnes za pravdu prezidentovi Putinovi, ktorý už pred časom vyzval ruských zákonodarcov, aby schválili prísnejšie zákony na potláčanie extrémizmu v ruskej spoločnosti. Je viac ako pravdepodobné, že jeho slová si ruskí poslanci po včerajšej krvavej nedeli vezmú ešte viac k srdcu. Vo štvrtok začali totiž v štátnej Dume prerokúvať tzv. anti-skinheadský zákon, ktorého návrh vznikol v reakcii na násilné útoky voči cudzincom v Moskve. Časť ruských futbalových fanúšikov, ich tzv. tvrdé jadro, má totiž veľmi blízko k pravicovým radikálom, používajúcich prísne nacionalistickú a fašistickú rétoriku. Ruský premiér Kasjanov upozornil o.i. aj na ďalšie medzinárodné dôsledky včerajších udalostí, keď podčiarkol, že Moskva by mohla veľmi ľahko prísť o možnosť usporiadať futbalové Majstrovstvá Európy v r. 2008. Starosta Moskvy Jurij Lužkov medzitým rozhodol, že ďalšie športové zápasy sa už nebudú predvádzať na gigantických televíznych obrazovkách. Do ulíc vyšli okamžite brigády čističov a v pondelok ráno zostali tak v blízkosti Kremľa už iba nepatrné stopy po nedeľňajších násilnostiach. Šok z duševného stavu spoločnosti však ešte celkom nevymizol. Ako v Rusku, tak aj na Západe.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...