Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       11. jún 2002 Ohrozuje Karpaty plánované rozšírenie EÚ? Peter Gabaľ / Eugen Tomiuc Svetový fond na ochranu prírody, známy pod anglickou skratkou WWF, minulý týždeň uverejnil správu, venovanú Karpatom. Správa je napísaná pomerne varovným tónom a nie je príliš priateľsky naklonená voči rozširovaniu Európskej únie. Správa o stave Karpát - tak sa volá materiál, venovaný najväčšiemu horskému pásmu v Európe. Áno, najväčšiemu. Tiahne sa cez sedem krajín od juhovýchodu Európy až do jej srdca: od Rumunska cez Ukrajinu zasahuje do Poľska, na Slovensko, do Maďarska, Rakúska i Českej republiky. Všeobecné povedomie o tomto masíve zaberajúcom 20 tisíc kilometrov štvorcových, je však v porovnaní s jeho veľkosťou a významom malé. A to bol napokon i jeden z hlavných motívov práve takéhoto zamerania správy. Hovorí komunikačný manažér Medzinárodného dunajsko-karpatského programu Svetového fondu na ochranu prírody Paul Csagoly: AUDIO: "Hlavným cieľom správy bola naša snaha – obrazne povedané - viac zdôrazniť Karpaty v medzinárodných mapách, viac ich zaniesť do všeobecného povedomia. Doteraz väčšina ľudí nevidela Karpaty ako jeden celok, ako napríklad Alpy. Doteraz boli Karpaty chápané ako jednotlivé časti, patriace do rôznych krajín, ale v skutočnosti je to jedno horské pásmo, ktorého časti zdieľajú mnoho podobného prírodného i kultúrneho bohatstva, problémov, hrozieb i riešení. Takže táto nová správa o stave Karpát a CD-ROM, ktorý ju sprevádza, ukazujú tieto spoločné bohatstvá a problémy okolo rôznych krajín a tohto pohoria." Výnimočnosť regiónu Karpát je napríklad v tom, že sa tu nachádza 481 jedinečných rastlinných druhov, ktoré nenájdete nikde inde, a najširšia európska populácia veľkých cicavcov mimo územia Ruska, pričom práve Karpaty ponúkajú jednu z posledných šancí na ich zachovanie a vari i rozmnoženie. Zo správy, vydanej pri príležitosti Svetového dňa prírody, citujme aspoň údaje o ôsmich tisíckach hnedých medveďov, troch tisícoch rysov, štyroch tisícoch vlkov – čo je 45 percent európskej vlčej populácie – a napokon neslobodno zabudnúť, že Karpaty sú i domovom jedinej európskej rodiny zubrov, ktorých necelé dve stovky ešte nájdete v poľských Beskydoch. Práve tak sú mimo Ruska Karpaty v Európe jedinečné i rozsahom svojich lesov, prameňmi minerálnej vody a v neposlednom rade sa správa Svetového fondu na ochranu prírody zmieňuje o 110ich tatranských plesách. Podľa jej obsahu je však toto všetko ohrozené: tunajšiu biodiverzitu, čiže pestrosť prírodných druhov, ohrozuje civilizačný tlak. Z tohto pohľadu sa preto správa dvojznačne díva na očakávané rozšírenie Európskej únie. Na jednej strane by mohlo a malo priniesť ekonomický rozvoj tomuto regiónu, postihnutému desaťročiami plánovanej ekonomiky a kolektivizácie, o ktorom Paul Csagoly hovorí: AUDIO: "Po roku 1990, keď sa región otvoril globálnej ekonomike, je to v Karpatoch - z trhového hľadiska - stále ťažšie, lebo mnoho miestnych trhov sa stratilo a teraz treba súťažiť na globálnom trhu. A to teda nie ľahké pri sposôbe života, na ktorý boli zvyknutí ľudia v Karpatoch. Teraz sem prichádza západoeurópska produkcia, často dotovaná, a veľa tunajších ľudí zažíva tvrdé časy." Rozšírenie Európskej únie však podľa správy WWF môže mať negatívne dôsledky pre prírodu. Už teraz jej ubližuje výrub lesov, budovanie cestnej siete, znečistené ovzdušie, pytliactvo. Prípadný vstup piatich zo siedmich karpatských krajín do Európskej únie môže tento civilizačný tlak ešte zvýšiť, hovorí Paul Csagoly: AUDIO: "Hlavná hrozba - z hľadiska direktív a prístupových procesov - je spoločná poľnohospodárska politika Európskej únie. Podľa skúseností členských štátov bolo problémom veľa subvencií, ktoré podporovali mnohé činnosti, pre prírodu často ničivé. Veľmi intenzívne hospodárenie na malých kúskoch zeme, priveľké využívanie umelých hnojív a pesticídov, čoho dôsledkom v mnohých prípadoch bolo zníženie počtu prírodných druhov." Správa tak okrem iného vyzýva Európsku úniu k reforme spoločnej poľnohospodárskej politiky. Najmä však pomenúva 30 karpatských území, ktoré podľa nej žiadajú zvýšenú ochranu, pretože doterajší rozsah národných parkov, rezervácií a chránených krajinných území nepovažuje za dostatočný. A v neposlednom rade ponúka množstvo odporúčaní pre zachovanie a rozvoj tunajšieho prírodného bohatstva. Zostáva len veriť, že nezostanú nevypočuté.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...