Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       12. jún 2002 Vláda schválila svoj návrh na zákon o konflikte záujmov Oľga Štefucová Do programu dnešného rokovania vlády bol mimoriadne zaradený aj návrh podpredsedu pre ekonomiku Ivana Mikloša na skrátené legislatívne konanie o ústavnom zákone o konflikte záujmov. Upresnime, že návrh podáva vláda, keďže parlament tak už nemôže urobiť - poslanecký návrh totiž pred niekoľkými dňami v parlamente neuspel. Viac už Oľga Štefucová. Dôvody opätovného predloženia návrhu ústavného zákona o konflikte záujmov vysvetlil vicepremiér Ivan Mikloš nasledovne: AUDIO: "Vláda považuje tento problém za dôležité riešiť a keďže neprešiel poslanecký návrh zákona v parlamente, chceme to riešiť týmto spôsobom. Aby čo najskôr zákon o konflikte záujmov platil, aby platil tak, ako bol v zásade navrhnutý. Teda pre pomerne široký okruh ústavných činiteľov, funkcionárov štátnej správy, ale aj samosprávy." Podľa vyjadrenia Ivana Mikloša návrh vypracoval v spolupráci s Centrálnou koordinačnou jednotkou boja proti korupcii pri Úrade vlády a spolu s ním dnes predložil na rokovanie kabinetu aj návrh na skrátené legislatívne konanie v parlamente. K obsahu dnes predloženého návrhu Mikloš poznamenal: AUDIO: "Tá zmena, oproti pôvodnému poslaneckému návrhu je vlastne v troch veciach. Prvá vec je iná účinnosť - čo je dané posunom času - teda účinnosť od 1.1. budúceho roka. Druhá zmena spočíva v tom, že tento návrh počíta s inštitútom spočívajúceho mandátu - teda s možnosťou, že štátni tajomníci budú mať spočívajúci mandát, ak boli zvolení za poslancov a potom sa stali štátnymi tajomníkmi. A tretia zmena spočíva v tom, že volení predstavitelia samosprávy budú môcť kandidovať a vykonávať poslanecký mandát." Rovnakým spôsobom ako v poslaneckom návrhu je v Miklošovom riešená aj otázka povinnosti predkladať majetkové priznania aj pre rodinných príslušníkov štátnych úradníkov a verejných činiteľov, čím sa podľa vicepremiéra rozšíri okruh osôb povinných predkladať majetkové priznania z dnešných zhruba 200 na asi 10 tisíc. Keďže je však v návrhu účinnosť datovaná prvým januárom budúceho roka zároveň to znamená, že sa táto povinnosť nevzťahuje na verejných činiteľov v tomto volebnom období. Ako sa vicepremiér Ivan Mikloš vyjadril, zmeny boli urobené aj z dôvodu priechodnosti zákona v parlamente, teda tak, aby získal ústavnú väčšinu, tj. aspoň 90 hlasov. Natíska sa však otázka - aj v súvislosti s účinnosťou zákona o konflikte záujmov de facto až pre budúcu vládnu a parlamentnú garnitúru - že ide jednoducho o lacný predvolebný ťah, o prezentáciu nielen politického subjektu, ale aj osobností. Jej opodstatnenosť totiž potvrdili aj niektorí členovia vládneho kabinetu hneď po rokovaní vlády a to bez ohľadu na fakt, že návrh prešiel jednohlasne. Podpredseda vlády Pál Csáky napríklad pre našu rozhlasovú stanicu uviedol: AUDIO: "Každý občan si môže zhodnotiť túto situáciu. My ako členovia vlády - teraz sa môžem vyjadriť za ministerský klub SMK - sme postavení pred hotovú vec. De facto tento návrh je na stole a necháme na občanov, aby si vytvorili vlastný názor." Csáky ďalej v súvislosti s dnešným postupom vlády pri schválení návrhu zákona o konflikte záujmov poznamenal: AUDIO: "Nepovažujem za šťastné, že ústavný zákon ide v skrátenom legislatívnom konaní. Spojené štáty americké vydržali viac ako 150 rokov so siedmymi zmenami americkej ústavy. A my zase v skrátenom konaní zmeníme de facto ústavu ústavným zákonom. A keď sme menili ústavu vlani, tak bolo by dobré tieto veci, ktoré sú v tomto ústavnom zákone, vtedy zapracovať do nového návrhu ústavy." Ivan Mikloš na názory členov kabinetu, že takéto riešenie nie je šťastné a že postup SDKÚ treba vnímať aj ako "vábničku" na voličské hlasy zareagoval: AUDIO: "Ja nebudem komentovať pocity žiadneho z mojich kolegov." Faktom však zostáva, že vládny návrh ústavného zákona o konflikte záujmov - hoci je takmer totožný s v parlamente neúspešným poslaneckým - neprešiel ani legislatívnou radou vlády, ani koaličnou radou. Podľa vicepremiéra pre legislatívu Ľubomíra Fogaša je to prvý prípad takéhoto postupu a je podľa neho minimálne neštandardný. Ivan Mikloš však tento detail nepovažuje za dôležitý a na otázku Slobodnej Európy prečo sa rozhodol pre takýto postup odpovedal: AUDIO: "No preto, že vznikla výnimočná situácia." Spolu s návrhom zákona o konflikte záujmov predložil dnes Ivan Mikloš na rokovanie vlády aj dva ďalšie, ktoré kabinet rovnako schválil. Prvým je návrh zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií predstaviteľov územnej samosprávy a druhý je návrh zákona o konflikte záujmov pri výkone funkcie ústavných činiteľov a niektorých štátnych funkcionárov. Oba tvoria s ústavným trojicu zákonov potierajúcich konflikt záujmov. Aj v súvislosti s nimi prešiel Miklošov návrh na ich skrátené legislatívne konanie.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...