Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       15. jún 2002 Pri dostatku dobrej vôle sú spory gréckych katolíkov a pravoslávnych veriacich riešiteľné Peter Gabaľ Podľa minuloročného sčítania ľudu sa ku gréckokatolíckemu vyznaniu na Slovensku prihlásilo takmer 220 tisíc ľudí, kým pravoslávnych veriacich je viac než 50 tisíc. Vzťahy medzi týmito dvoma cirkvami neboli a nie sú jednoduché: sú poznačené takmer tisícročnou históriou od rozkolu kresťanstva a pol storočím komunistického režimu, ktorý ešte viac zamiešal karty – emocionálne i majetkovo. A reč nie je zďaleka len o Slovensku, ale o Rusku, Poľsku, Rumunsku či Ukrajine. Náboženstvo je ópium ľudstva, napísal teoretik Karl Marx, a jeho praktickí nasledovníci v komunistických režimoch sa snažili uviesť túto odsudzujúcu vetu do praxe. Neboli síce dôslední, no neboli ani bezzubí. Zaberanie cirkevného majetku v mene štátu bolo iba jedným z prejavov snahy komunizmu vytlačiť náboženstvo zo života i mysle ľudí a nahradiť ho vlastnou ideológiou. Až posledné desaťročie sa v tomto smere stalo obdobím nápravy spáchaných krívd, čo sa darí niekde viac a niekde menej. Lenže akoby nestačili zložitosti vzťahov medzi štátmi a cirkvami, sú tu ešte zložitosti medzi-cirkevných vzťahov. Zakrátko uplynie 950 rokov od tzv. veľkej schizmy, teda rozkolu kresťanskej cirkvi na západnú a východnú. Vývoj nebol priamočiary ani neskôr, východná časť sa vetvila do národných cirkví, od západnej sa oddelili protestanti, tvoriaci viacero rôznych cirkví. Zvláštnou kapitolou sa v 17. storočí stalo rozhodnutie veriacich i kléru východnej kresťanskej cirkvi uznať autoritu pápeža. Od tých čias poznáme dve veľké východné cirkvi: jednou je pravoslávna, nazývaná aj ortodoxnou, druhou je grécko-katolícka, ktorú môžete poznať ako katolícku cirkev východného obradu. Napätia medzi nimi sa hodili komunistom. Bolo im jasné, že jednoduchšie, než sa postaviť zoči-voči náboženskej viere ako celku, bude postupovať výberovo, a vyvíjať tlak tu väčší, tu menší. V praxi to znamenalo, že v 50. rokoch 20. storočia na Slovensku, v Poľsku či Rumunsku podľa sovietskeho modelu z Ruska a Ukrajiny nastal popri všeobecnom potláčaní kresťanstva osobitný tlak na gréckokatolícku cirkev v snahe posliniť na jej úkor pravoslávie. Motívom konania, vedeného pod heslom "rozdeľ a panuj", bola okrem iného snaha potlačiť vplyv pápeža, považovaného za predstaviteľa "cudzej moci", a uprednostňovať národné pravoslávne cirkvi, ktoré by podľa úvahy komunistov mohli byť izolovanejšie a teda slabšie. Popri nátlaku na veriacich a kňazov, aby zmenili svoju cirkevnú príslušnosť, boli tiež konfiškované kostoly a ďalší majetok gréckych katolíkov v prospech pravoslávnych. Keď sa v 90. rokoch ozvalo volanie po návrate komunistami skonfiškovaného majetku, bola tu dvojnásobná komplikácia: otázka majetku, ktorý nebol zoštátnený, ale prevedený v prospech inej cirkvi. Keď koncom mája pápež Ján Pavol II. požiadal rumunského prezidenta Iona Iliesca o navrátenie komunistami odňatého majetku, vyjadril vieru, že sa zhodnotia prejavy dobrej vôle, vzájomne vyjadrené pri jeho stretnutí s najvyššími hodnostármi rumunskej pravoslávnej cirkvi počas jeho návštevy v krajine pred troma rokmi. Minulý týždeň však Iliescu odpovedal, že štát nemá moc rozhodnúť o tejto veci, ktorá je podľa neho výlučne v rukách príslušníkov jednotlivých náboženských obcí. Následne však premiér Adrian Nastase pripustil, že v priebehu roka by mohol parlament prijať zákon, zameraný na vyriešenie problému. Rumunský katolícky biskup Ioan Robu však tvrdí, že je predsa jasné, kde je dobro a kde zlo: AUDIO: "Všetky vlády sa vyhli problému reštitúcií cirkevného majetku. Jednoducho ich odsunuli a teraz máme veľmi vágny prísľub nariadenia, ktoré vyjasní, ako a kedy bude tento majetok navrátený v celej krajine. Ale aby sme dostali späť to, čo nám patrí, na to predsa nie je nutné žiadne nariadenia, to je naše právo i bez nejakých nových zákonov. My sme o svoje vlastnícke právo nikdy neprišli, iba bolo porušované." Tento názor má ale oponentov, ktorí vnímajú zásadné rozdiely v chápaní veci oboma cirkvami. Kým v očiach katolíkov ide o majetok cirkvi, spravovanej Vatikánom, pre pravoslávnych veriacich je to majetok jednotlivých zborov či obcí. A z tohto hľadiska dnes stojí právo proti právu. Rumunská vláda má silný motív hľadať riešenie: snahu o akceptáciu Západom a o členstvo v NATO. Pravoslávny biskup Vincentiu Ploiesteanu si však myslí, že reštitúcie sú čisto rumunský problém, ktorý sa nemá týkať zahraničnopolitických záujmov, a je presvedčený, že cirkevní hodnostári i politickí predstavitelia sú natoľko múdri, aby našli riešenie, prijateľné pre všetkých. Geraldine Faganová je moskovskou korešpondentkou Keston News Service – agentúry, ktorá sa zameriava na správy o náboženských témach v bývalom východnom bloku. Podľa nej ide všade o mimoriadne citlivé i mimoriadne zamotané problémy, niekde však zatiaľ – technicky vzaté – sa ešte ani štát nevzdal vlastníctva cirkevného majetku. AUDIO: "Zaiste, v bývalom Sovietskom zväze, pokiaľ ide o cirkevné reštitúcie, sa nestáva, že by cirkevné budovy a majetky boli vrátené veriacim do súkromného vlastníctva. Obvykle dostávajú cirkevné budovy len do trvalého prenájmu." Na Ukrajine sa však aspoň vážne uvažuje o tom, že z práva na užívanie by sa malo opäť stať vlastnícke právo. Celkovo sa dá povedať, že vybičované emócie, niekde až nevraživosť medzi gréckokatolíckymi a pravoslávnymi veriacimi, ktoré poznamenali začiatok 90. rokov, postupne utíchajú a paleta vzťahov národných pravoslávnych cirkví k vatikánskej Svätej stolici - s výnimkou ruskej - siaha od vlažných po dobré. Niekde sa veriaci v kostoloch striedajú, niekde si postavili nové, niektoré sa vrátili, inde sa ešte hľadá riešenie. A iste sa bude dať nájsť, ak na všetkých stranách prevládne dobrá vôľa. A o ňu by malo ísť v prvom rade.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...