Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       18. jún 2002 Návrh zákona o audiovizuálnom fonde má stále veľa kritikov a oponentov Katarína Lutherová Filmárskou obcou dlho očakávaný návrh zákona o audiovizuálnom fonde, ktorý je v parlamente v druhom čítaní, ešte stále nedostal od gestorského výboru jednoznačné odporúčanie na prerokovanie v pléne. Dnešná rozprava poslancov a prizvaných zástupcov profesných združení a organizácií naopak naznačila viaceré vážnejšie nedostatky tejto právnej normy z dielne ministerstva kultúry. Viac podrobností pripája Katarína Lutherová. Vyše desaťročná stagnácia a živorenie pôvodnej hranej a dokumentárnej tvorby na Slovensku, postupná rezignácia zadlženej verejnoprávnej televízie na vznik a výrobu audiovizuálnych diel a prakticky nulová spoločenská akceptácia slovenskej kinematografie, to všetko malo za následok, že sa návrh zákona v legislatívnom procese stretával so zásadnými výhradami a nesúhlasom. Najviac pripomienok mali pochopiteľne potenciálni platcovia povinných odvodov do fondu - vysielatelia a používatelia audiovizuálnych diel, teda komerčné televízie, distributéri, videopožičovne a prevádzkovatelia kín. Vláda totiž v apríli, pri schvaľovaní návrhu tejto právnej normy, z platenia povinných odvodov verejnoprávnu televíziu oslobodila. Ich zásadný nesúhlas v dnešnej diskusii poslancov mediálneho výboru tlmočil za Asociáciu nezávislých televíznych a rozhlasových staníc právnik Tomáš Kamenec. AUDIO: "Je to vlastne zavedenie nejakého nového druhu zdanenia voči vysielateľom televíznej a programovej služby, ktorí z tohto fondu môžu mať úžitok len vo veľmi vymedzenom rozsahu." Tomáš Kamenec upozornil aj na efekt dvojitého zdanenia, pretože predkladateľ navrhuje vysielateľom povinnosť odvádzať 3 percentá z hrubého obratu, teda z príjmov, bez možnosti odpočítania nákladov. Ako ďalej Tomáš Kamenec upozornil: AUDIO: "Takýmto spôsobom sa popiera ochrana vlastníckeho práva vysielateľov, aj sloboda podnikania, nakoľko sú zdaňovaní iným a podstatne ťažším a náročnejším spôsobom ako ostatní podnikatelia." Často opakovaná pripomienka zo strany zástupcov komerčných televízií a profesných združení sa týkala faktu, že v návrhu zákona sa žiadnym spôsobom nezaťažuje štátny rozpočet a štát ani nenavrhuje poskytnúť vytipovaným platcom odvodov do fondu žiadne úľavy. Podľa mienky niektorých vysielateľov ide o akýsi spôsob výpalníctva štátu voči súkromným vysielateľom televíznej a programovej služby, nehovoriac o možnosti likvidácie menších prevádzkovateľov kín, ktorí by v prípade ďalších povinných poplatkov boli odsúdení na likvidáciu. Vývojom udalostí bol viditeľne zaskočený šéf sekcie pre médiá z ministerstva kultúry, filmový režisér Dušan Trančík, ktorý túto funkciu prijal predovšetkým preto, aby pomohol vzniku audiovizuálneho fondu. Pri obhajobe návrhu zákona apeloval na, žiaľ v spoločenskom vedomí nejestvujúci, kredit slovenských filmových tvorcov. AUDIO: "Nemôžem povedať, že by nedošlo ku konsenzu, ale je to dosť ťažké a je viac než jasné, že ak to neprejde teraz, tak to neprejde veľmi veľmi dlho. Tí tvorcovia by mali mať väčšie právo na tvorbu a väčší kredit, a ten kredit tu predsa tvorcovia mali." Stratu spoločenského ocenenia a fakt, že aj zvyšok významných filmových tvorcov a mladých talentovaných adeptov opúšťa kvôli absencii zázemia na tvorbu Slovensko, považuje Dušan Trančík za najviac zarážajúcu skutočnosť. To sú však námety, ako povedal, na hlbšiu diskusiu o kultúrnej vyspelosti národa. V tejto chvíli sú dôležité reálne šance na priechodnosť vládneho návrhu zákona o Slovenskom audiovizuálnom fonde. Podpredseda mediálneho výboru Ján Budaj ich zhodnotil takto: AUDIO: "Sme na tom horšie ako na začiatku volebného obdobia, zákon má množstvo nedokonalostí, dokonca sa ukázalo, že by celkom nebránil ani využívaniu fondu na podporu politických strán a hnutí a preto som prerušil rokovanie, hoci je zjavné, že v tejto chvíli by jediným výsledkom muselo byť odmietnutie zákona." Dodajme ešte, že prípadné odmietnutie audiovizuálneho fondu poslancami parlamentu len zaťaží konto neprijatých legislatívnych iniciatív ministerstva kultúry a podpíše sa pod celkový negatívny výsledok tejto vlády v mediálnej oblasti.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...