Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       1. júl 2002 Prechod kompetencií v školstve sprevádza neistota a chaos Oľga Štefucová Počnúc dnešným dňom prešli pod samosprávu miest a obcí, respektíve vyšších územných územných celkov kompetencie v rezorte školstva. Stalo sa tak v prípade všetkých materských a základných škôl, až na výnimky aj na stredoškolskej úrovni. Proces sprevádzalo viacero problémov i nejasností. Ani minister školstva - ako sa ukázalo na jeho dnešnej tlačovej besede - nevie dať na všetky otázky jasnú odpoveď. Slovo má Oľga Štefucová. Minister školstva Peter Ponický vie, že prechod kompetencií sprevádza neistota. Rovnako na strane starostov miest a obcí, ako aj na strane štátnych orgánov - vrátane ministerstva školstva - pramení podľa neho z jediného: prechod nie je odskúšaný a ani jedna strana nevie, čo nová situácia prinesie. Posledné dni pred prvým júlom boli preto plné nervozity a hľadania vinníkov za ten či onen nesplnený krok. Hovorí minister školstva Ponický: AUDIO: "Ten náš pohľad a pohľad samospráv bol rozdielny. Bol rozdielny nie v tom, že by sme nenašli spoločnú reč na spoločnú vec, ale v tom, čo všetko sme chceli mať zabezpečené a čo chceme mať zabezpečené." Obrazne povedané, zabezpečené malo byť všetko, obce a mestá ešte pred týždňom tvrdili, že zabezpečené nie je na prechod takmer nič. Ministerstvo školstva zasa na druhej strane argumentovalo, že ani starostovia a primátori neprejavili dosť iniciatívy - napokon vyplývajúcej im zo zákona o presune kompetencií - a o výklad zákona sa nezaujímali. Zo strany samosprávnych orgánov miest a obcí - na ktoré počnúc dnešným dňom prešlo na Slovensku viac ako 3200 materských a 2400 základných škôl - a VÚC s gestorstvom nad vyše 800 strednými školami sa v posledných dňoch najviac kritiky znieslo na delimitačné protokoly. Ich nepripravenosť spôsobila, že starostovia vlastne nemali čo podpísať, alebo z neznalosti záväzkov z nich vyplývajúcich ich podpisovať odmietali. V nejednom prípade bolo nesúhlasné stanovisko samosprávnych orgánov s podpisovaním protokolov viazané na zdevastovaný majetok, neujasnené a nevysporiadané majetkové vzťahy či reštitučné nároky. Minister školstva Peter Ponický však Združenie miest a obcí obvinil z politických tlakov: AUDIO: "To, čo robí ZMOS, respektíve predstavitelia niektorých obcí a miest, to nie je korektné. Už preto, že pri konštituovaní zákona a v tom procese prípravy veľmi dobre vedeli, že tieto veci sa nedajú, ani fyzicky sa nedajú dať do poriadku k 1.7. A bohužiaľ pri niektorých majetkových problémoch, to znamená pozemky a budovy sa to nedá dokonca stihnúť ani za niekoľko rokov. Ale to vedeli a vedia aj mestá a obce. Takže skutočne toto predpokladám, že je skôr politický tlak." Samostatnou kapitolou bolo ešte donedávna oddlženie škôl. Vláda uvoľnením viac ako pol miliardy korún síce zabezpečila vyrovnanie starých dlhov ku koncu minulého roka, nový dlh naakumulovaný od začiatku tohto roka by podľa ministra školstva Petra Ponického mal byť zlikvidovaný v najbližších mesiacoch. Z tohto pohľadu by teda samosprávne orgány mohli byť spokojné. Lenže nie sú. V súvislosti s definitívnym prechodom totiž nie je celkom jasné, dokedy im štát dlhy vyrovná a hlavne, s čím budú môcť počítať, s akým objemom prostriedkov, do konca tohto roka. Hovorí Milan Muška zo Združenia miest a obcí Slovenska: AUDIO: "Tu už začína oblasť, kde začíname mať obavy. A máme obavy z toho, ako reálne je postavený rozpočet v oblasti školstva pre rok 2002." Lenže to je neistota, ktorá pri reálnom vyčíslení dlhov v rezorte, pri nevyhnutných nákladoch - ešte stále s pomocu štátu - na rekonštrukcie budov bude ku koncu roka ešte neistejšia. Je totiž viac ako isté, že mnohé obce si samy neporadia. Peter Ponický, minister školstva: AUDIO: "Ak by tento dlh mal mať tú tendenciu, ktorú ukazoval prvý štvrťrok, kedy to bolo 300 miliónov korún, ale aj s tými takpovediac poruchami, ktoré sú v tom, tak potom budeme musieť nájsť zdroj, ale predovšetkým počítam že z mimorozpočtových zdrojov." Samospráva neverí, že otázky finančného zabezpečenia ďalšieho bezporuchového chodu školstva dokážu na jednej strane "vykryť" z vlastných rozpočtov, na druhej strane, že sa štát prechodom kompetencií bude môcť zbaviť zodpovednosti za túto oblasť, ktorej zostal hlavne v posledných desiatich rokoch veľa dlžný.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...