Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 20. júl 2008       1. júl 2002 Zakladá slovenský prezident novú ústavnú tradíciu? Mária Hlucháňová Uplynulo presne 51 hodín od vystúpenia prezidenta Rudolfa Schustera v parlamente, čo v nedeľu napoludnie pred divákmi súkromnej televízie zverejnil "svoju povolebnú stratégiu". Je otázkou, prečo tak neurobil ešte v piatok, ale počkal tých pár hodín. Dodajme, že postup, ktorý Schuster zverejnil, by bol dosť závažnou informáciou nielen pre poslancov, ale celú prezidentskú správu by dostal do úplne inej roviny. Hlava štátu oznámila, že po vyhlásení výsledkov parlamentných volieb nepoverí zostavením vlády víťaza volieb, ale, citujeme Rudolfa Schustera: "ja pozvem všetkých, zablahoželám im a poviem, pokúste sa vytvoriť koalíciu, kto bude mať tú väčšinu v tom parlamente, nech sa páči, príďte a ja potom vymenujem", koniec citátu. Ak doteraz prezident počúval doma aj v zahraničí, aká váha leží na jeho rozhodnutí, koho poverí zostavovaním vlády, tak odteraz má od týchto upozornení pokoj. Z ústavného hľadiska je jeho stratégia v poriadku. Nijaké ustanovenie mu totiž neprikazuje, že niekoho má poveriť úlohou vytvoriť nový kabinet. Len ústavný článok 110 hovorí, že premiéra vymenúva a odvoláva prezident SR. A toto si Rudolf Schuster splní, ak príde niekto do prezidentského paláca a oznámi mu podporu najmenej 76 hlasov v parlamente. Oveľa riskantnejšia ako rovina ústavná môže byť pre Schustera rovina politická. V jeho oznámení, že nepoverí víťaza volieb, ale že si len strany pozve za okrúhly stôl a zablahoželá im k volebným výsledkom, je totiž ešte jedno posolstvo. Prezident nehodlá poveriť zostavením vlády žiadnu zo strán, žiadneho konkrétneho politika. Vytvorenie novej vlády nechá prosto na strany a hnutia. Na jednej strane si tak nepohnevá HZDS a v podstate nikoho, na druhej strane sa na Slovensku ako aj v stredoeurópskom priestore môžeme stať svedkami novinky, ktorá nemusí dopadnúť pozitívne. To, že prezidenti v týchto zemepisných šírkach a v parlamentných demokraciách oslovia potenciálneho lídra nového kabinetu, patrí k akejsi nepísanej politickej kultúre tej ktorej krajiny. Obídenie tejto zvyklosti môže o štáte vyslať nepríjemné signály. Tie môžu vyznievať o to horšie, o čo viac sa potenciálni partneri nebudú vedieť dohodnúť, a 30-dňový termín na zasadnutie nového parlamentu od vyhlásenia výsledkov volieb sa bude približovať. Povedzme to inak. Prezident Rudolf Schuster sa síce elegantne ale veľmi netradične zbavil svojho povolebného bremena. Jednoducho ho prehodil na plecia politických strán a hnutí. Podľa reakcií, ktoré sme na stratégiu Schustera zatiaľ zaznamenali, ich predstavitelia si z toho príliš ťažkú hlavu nerobia. Buď im ešte nedošli súvislosti a riziká rozhodnutia hlavy štátu, alebo sú jednoducho zaskočení a nechcú to priznať. Už teraz je totiž zrejmé, že zásadné otázky na povolebné usporiadanie na Slovensku, sa presunú práve smerom k nim. Je len na ich zodpovednosti, aby "novátorský" postup, ktorý zvolil prezident, "ustáli" tak pred domácou verejnosťou ako aj v zahraničí. Cesta je len jedna - čo najskôr začať rokovať a hľadať už teraz reálne modely novej koalície. Možno práve toto však bol hlavný cieľ prezidenta Rudolfa Schustera. Donútiť strany a hnutia, aby samé prišli na riešenie slovenského hlavolamu volieb roku 2002. Prezidentova novinka však ešte len musí preukázať svoju životaschopnosť v politickej praxi.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...