Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 6. júl 2008       2. júl 2002 Čo ponúka Slovensko svojim krajanom Katarína Lutherová V roku l999 bola ustanovená Stála konferencia Slovenská republika a zahraniční Slováci. V týchto dňoch sa v Bratislave zišli zástupcovia slovenských komunít a spolkov z takmer dvadsiatich krajín na tretie valné zhromaždenie k otázkam vzájomných vzťahov a spolupráce. Úvodné postrehy z konferencie ponúka Katarína Lutherová. Delegáti krajanských spolkov dnes naplnili kongresovú sálu v niekdajšom Župnom dome v Bratislave takmer do posledného miesta. Z ohlasovaných najvyšších ústavných predstaviteľov, ktorí mali podľa programu pozdraviť účastníkov konferencie, sa však dostavil len prezident Rudolf Schuster. Premiéra a predsedu parlamentu ospravedlnil vicepremiér Fogaš pre pracovné povinnosti, ohlasovaní ministri sa nechali zastúpiť svojimi štátnymi tajomníkmi. Podpredseda vlády, ktorý sa po dvoch rokoch hľadania vhodného modelu centrálnej inštitúcie rozhodol vytvoriť pri svojom úrade generálny sekretariát pre zahraničných Slovákov, deklaroval úsilie vlády o zlepšenie vzťahov s krajanmi slovami: AUDIO: "Vláda SR transfomáciou systému zabezpečenia vzťahov Slovenskej republiky k zahraničným Slovákom odstránila decentralizáciu krajanskej agendy a vytvorením generálneho sekreteriátu pri Úrade vlády SR zabezpečila jej koordinátora na celoštátnej medzinárodnej úrovni. Inými slovami, z vašich úst vypočutá prosba, aby tu existoval jeden bod, na ktorý sa môžete centrálne môžete obracať, bola vypočutá." Žiaľ, viacerými krokmi, ktoré by skvalitnili vzťahy medzi štátom a krajanmi sa už vládny predstaviteľ pochváliť nemohol. Napokon aj príslušná legislatíva, ktorá prideľuje kompetencie novozriadenému centrálnemu orgánu sa v parlamente schválila doslova na poslednú chvíľu, pár dní pred začiatkom Stálej konferencie. Ak si to aj delegáti konferencie nestačili uvedomiť, pripomenul im to vzápätí vo svojom príhovore prezident Rudolf Schuster. AUDIO: "Myslím si, že aj ten zákon bol dobre načasovaný, že na jednej strane máme generálny sekretariát, čo je veľmi honosné. Len ja sa pýtam, kde je tá náplň? Čo všetko vám pomôže tento generálny sekretariát, kde je budova zahraničných Slovákov a kde sú tie výhody." Zbytočnú stratu dvoch rokov po sľubnom štarte tejto vlády v oblasti budovania vzťahov a spolupráce s krajanmi v zahraničí pripomenul aj splnomocnenec vlády pre túto problematiku Claude Baláž, ktorý v súčasnosti vedie generálny sekretariát na Úrade vlády. AUDIO: "Za tie dva roky sme v mnohých prípadoch hazardovali s dôverou Slovákov v zahraničí, ktorí vkladali nádeje do SR, že v oveľa kratšom čase sa jej podarí vyriešiť ten inštitucionálny model. S tým sú spojené, samozrejme aj ostatné náležitosti, pokiaľ ide o poskytovanie finančnej i morálnej pomoci." Rezervy v starostlivosti o krajanov začínajú Slovensku pripomínať aj zahraniční experti, ktorí porovnávajú legislatívu v európskych krajinách, osobitne v kandidátskych štátoch, usilujúcich o vstup do Európskej únie. V júni predkladalo Slovensko v Aténach Benátskej komisii správu o zákone o zahraničných Slovákoch. Jej závery hovorili o tom, že Slovensko poskytuje v porovnaní s inými krajinami len minimum výhod. O rezervách v tejto oblasti svedčí aj veľmi nízka finančná čiastka, ktorá sa ročne vynakladá na starostlivosť o zahraničných Slovákov. Hovorí Claude Baláž. AUDIO: "Najväčšia položka, ktorú Slovensko vynakladá je v oblasti školstva - vysielanie učiteľov, vládne štipendiá, čo predstavuje sumu vyše dvadsať miliónov ročne. Čiže, ak to všetko spočítate, je to necelých tridsať miliónov a ja to len porovnám s Maďarskou republikou. V tomto roku v štátnom rozpočte vyčlenila na podporu Maďarov v zahraničí sumu 5 miliárd 179 miliónov forintov." Na otázku našej rozhlasovej stanice, či sme teda nezostali v mnohom dlžní krajanom, s ktorými totatlitný režim zachádzal štyridsať rokov ako s nepriateľmi, vicepremiér Fogaš odpovedal: AUDIO: "Nezabúdajme na to, že tá krajina prebieha transformačným procesom.Tl9 My na rozdiel od Maďarska nemáme záujem podporovať rodiny, jednotlivcov na území iného štátu, jednoducho pôsobiť ako štátny orgán." Je otázne, či toto vysvetlenie bude stačiť aj delegátom slovenských menšín a komunít, ktorí sa určite zmienia o svojich oprávnených požiadavkách a potrebách.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...