Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 11. október 2008       3. júl 2002 Návrh zákona o audiovizuálnom fonde poslanci opäť odsunuli Katarína Lutherová Hlasovanie o vzniku audiovizuálneho fondu na podporu a pomoc utlmenej slovenskej kinematografie a audiovizuálnej tvorby sa s ubúdajúcimi rokovacími dňami júnovej schôdze parlamentu neustále odďaľuje. A zdá sa, že viacerým to vyhovuje. Viac k tejto téme má Katarína Lutherová. Obsah listu amerického veľvyslanca na Slovensku Ronalda Weisera, ktorý adresoval poslancom mediálneho výboru, spôsobil včera v radoch poslancov menší rozruch. Viacerých zaskočili ani nie tak uvádzané výhrady k návrhu zákona, ale už len samotný fakt, že vyslanec jednej krajiny sa takýmto spôsobom vyjadruje k nedostatkom zákona inej krajiny. S istým napätím sa dnes očakávalo, ako sa poslanci postavia k návrhu poslanca Františka Mikloška z KDH, aby umožnili americkému ambasadorovi osobne vysvetliť svoje stanovisko pred plénom. Podpredseda mediálneho výboru Ján Budaj tento nový prvok v práci legislatívcov prirovnal ku skúške demokracie v slovenskom parlamente: AUDIO: "Ja si myslím, že pán Mikloško urobil bezprecedentný krok, ale jeho výsledok môže byť dobrý. Môže jasnejšie určiť, aké sú pravidlá komunikácie v slovenskom parlamente, pokiaľ ide toľko skloňované zasahovanie zahraničných diplomatov alebo zahraničných záujmov." Ako sa ukázalo, poslanci sa radšej tejto skúške nevystavili a s vystúpením amerického veľvyslanca nesúhlasili. Tým dali najavo svoju výlučnú kompetenciu v prijímaní domácej legislatívy. Ako povedal jeden z opozičných poslancov Dušan Jarjabek z HZDS: AUDIO: "Je to neštandardný prístup z americkej strany k legislatíve, jediná zo zákona je možná, aby sa prijala v slovenskom parlamente." Výzva Ronalda Weisera, aby poslanci prehodnotili niektoré ustanovenia zákona, ktorý by v súčasnej podobe podľa neho mohol vytvoriť štátny fond s potenciálom pre netransparentné aktivity, však zrejme svojmu účelu poslúžila. Svedčí o tom fakt, že poslanci vládny návrh zatiaľ neposunuli do tretieho čítania, a rokovanie o ňom prerušili. Prinajmenšom to svedčí o ich nerozhodnosti. Zopakujme, že Slovenský audiovizuálny fond by bol neštátnou inštitúciou, financovanou predovšetkým inštitúciami, ktoré audiovizuálne prostredie využívajú najviac, teda od vysielateľov, prevádzkovateľov kín, retransmisie, majiteľov vidopožičovní a distributérov. S tým nesúhlasí Asociácia nezávislých rozhlasových a televíznych staníc Slovenska, ktorá svoj protest predčasom oficiálne zverejnila. Výhrady, o ktorých sme hovorili so zástupcom asociácie Tomášom Kamencom sa v podstate zhodujú aj s argumentáciou amerického veľvyslanca Weisera. AUDIO: "Je to vlastne zavedenie nejakého nového druhu zdanenia voči vysielateľom televíznej a programovej služby, ktorí z tohto fondu môžu mať úžitok len vo veľmi vymedzenom rozsahu. Druhým veľmi dôležitým argumentom, pre ktorý tento návrh nie je v poriadku je tá skutočnosť, že zákon ukladá povinnosť vysielateľom odvádzať odvody do audiovizuálneho fondu na základe ich obratu. To znamená 3 percentá z príjmov, neočistených o výdavky, ktoré majú.Takýto princíp znamená vlastne dvojité zdanenie tých istých peňazí. Tl8 Tento spôsob nie je správny a nie je to ani podpora kinematografie.Tl9 Čo sa dá s trochou nadsázky povedať, akože ide o výpalníctvo štátu zákonom voči vysielateľom." Oproti týmto výhradám stojí fakt živoriacej slovenskej kinematografie, ktorá nevyhnutne potrebuje podporu a prejav solidarity, či dobrej vôle všetkých zainteresovaných strán. O výsledku by mali rozhodnúť poslanci. Inak sa zrejme naplní predpoveď filmového tvorcu Dušana Trančíka, ktorý tento vládny návrh ako šéf sekcie pre audiovíziu na ministerstve kultúry dotiahol do súčasnej podoby. AUDIO: "Je to dosť ťažké a je viac než jasné, že ak to neprejde teraz, tak to neprejde veľmi veľmi dlho."		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...