Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 6. júl 2008       8. júl 2002 Rozpačitá personálna politika prezidenta v oblasti ústavného súdnictva Jana Pankovčínová Prezident Rudolf Schuster sa koncom minulého týždňa rozhodol zo šiestich parlamentom zvolených kandidátov vymenovať v zmysle ústavy troch nových ústavných sudcov. Stali sa nimi advokáti Ján Luby a Juraj Horváth a sudca Ján Auxt. S kompetenciou posúdenia kandidátov sa prezident podelil s anonymnou „komisiou právnikov“, ktorej zloženie odmieta zverejniť. Viac už v príspevku Jany Pankovčínovej. Rovnako Rudolf Schuster odmietol svoje personálne rozhodnutie vysvetliť verejnosti, čím sám poskytuje priestor na dohady a špekulácie. Je známe len toľko, že sa rozhodoval aj na základe posudkov anonymnej komisie a tiež to, že rozhodol bez základného takpovediac džentlmenského zvyku pozhovárať sa s kandidátmi osobne a prípadne im oznámiť svoje výhrady. Prezidentským sitom totiž neprešli dvaja uznávaní odborníci na ústavné právo - poslanci Peter Kresák a Ladislav Orosz, a naopak dôveru od neho dostali aj takí, ktorí sa v tejto oblasti nikdy neangažovali - napríklad nominant opozičného HZDS, okresný sudca Ján Auxt či advokát Juraj Horváth, ktorý donedávna pôsobil na roľníckych družstvách. Ich zákonom vytýčenú spôsobilosť vykonávať posty ústavných sudcov síce nemožno spochybniť, v štandardných demokraciách však býva dobrým zvykom menovať významných akademikov z oblasti ústavného práva, respektíve sudcov s dlhoročnou praxou na súdoch tých najvyšších súdnych inštancií. Ústavný súd má totiž v rukách kontrolné páky na vyvažovanie moci výkonnej, zákonodarnej i justičnej, vrátane činnosti hlavy štátu. Treba tiež dodať, že prezident Schuster najnovším výberom troch nových ústavných sudcov vzbudzuje rozpaky už po druhýkrát. Pred rokom a pol podobne nevymenoval na tento významný ústavný post bývalého ústavného sudcu a uznávaného experta Jána Drgonca. Po minulom týždni rovnako nedôstojný osud postihol aj spolutvorcov vlaňajšej novelizácie ústavy a uznávaných odborníkov, spomínaných poslancov Kresáka a Orosza. Je ústavným právom prezidenta vybrať si z dvojnásobného počtu kandidátov zvolených parlamentom polovicu, ktorú do funkcií vymenuje. Podčiarkol to aj advokát Ján Hrubala, ktorý pre európske orgány pripravoval rôzne expertízy o stave justície na Slovensku: AUDIO: „Prezident má právo rozhodnúť, ako on sám uzná za vhodné, či už veci konzultuje, alebo nie. Ja môžem povedať len svoj osobný názor - ústavný súd sa preto volá ústavným súdom, že sa zaoberajú jeho sudcovia ústavnoprávnou problematikou a posudzujú všetky kauzy z hľadiska ústavy. Osobne by som preferoval ľudí, ktorí majú skúsenosti práve z tejto praxe a viac než na politické strany by som dal napríklad na názor rôznych stavovských organizácií.“ To sa však v prípade neúspešných kandidátov Orosza a Kresáka nestalo - ich dlhoročnú prax prezident zmietol zo stola. Jeho doterajšia personálna politika v justícii - dodávame my - tak navodzuje dojem, že prezident uprednostňuje osobné vzťahy a akúsi „politickú vyváženosť“. Len pripomeňme, že za predsedu Ústavného súdu vymenoval Schuster svojho bývalého straníckeho kolegu zo Strany občianskeho porozumenia Jána Mazáka a pri menovaní ústavných sudcov pred časom bez ohľadu na odbornosť presadil akési pomerné zastúpenie kandidátov koalície i opozície. V prípade neakceptovaného ústavného právnika Kresáka však prezident zároveň ignoruje aj Združenie sudcov Slovenska, ktoré predstavuje najväčšiu stavovskú organizáciu sudcov na Slovensku a Kresáka navrhlo. Na verejnosť tiež preniklo, že prezidentom najatá komisia právnikov mala „kádrovať“ hlasovania poslancov Kresáka a Orosza v parlamente z hľadiska ich ústavnosti. V zmysle ústavy však majú poslanci „hlasovaciu imunitu“, teda hlasujú iba v zmysle svojho vedomia a svedomia, čo im nemôže byť na ujmu. Nedá sa tak vyhnúť dojmu, že prezident svojim postupom mohol dokonca spochybniť ústavné práva poslancov o ich slobodnom hlasovaní. V tejto súvislosti advokát Hrubala poznamenal: AUDIO: „Môžeme to onálepkovať aj ako kádrovanie, opäť - ťažko sa k tomu vyjadrovať. Myslím si, že ale toto nie je dobrý spôsob posudzovania ich činnosti, lebo ktokoľvek minimálne narazí na kontroverzné problémy, kedy aj ústavný súd ťažko sa rozhoduje a dlho sa rozhoduje. Dôležité je to, čo ste aj vy povedali - samozrejme, poslanci hlasujú v súlade so svojim svedomím a ten poslanecký mandát im umožňuje hlasovať, ako oni uznajú za vhodné.“ Ak to zhrnieme - zdá sa, že prezident zatiaľ pre využívanie svojich personálnych kompetencií v justícii volí „osobnejší prístup“, než aký by sa od neho ako nadstraníckej hlavy štátu žiadalo. Ďalším signálom, či sa tento predpoklad prehĺbi, môže byť jeho dlho očakávané rozhodnutie o menovaní troch zástupcov do nového ústavného inštitútu - Súdnej rady. Jej fungovanie totiž momentálne brzdí už len hlava štátu - a je už len otázkou dní, kedy oznámi svoj najnovší výber.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...