Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       10. júl 2002 Langoš o prijatí "zákona o pamäti národa": parlament vykonal svoju vlasteneckú povinnosť Boris Koreň "Zo srdca ďakujem všetkým poslancom, že schválili zákon, ktorým sa na Slovensku otvárajú archívy štátnej bezpečnosti," týmito slovami reagoval navrhovateľ "zákona o pamäti národa" Ján Langoš bezprostredne po jeho schválení. Zákon Národná rada prijala v stredu, pričom za hlasovalo 82 poslancov. Viac informácií má Boris Koreň. Prijatím zákona sa skončil viac ako desaťročný zápas o sprístupnenie zväzkov bezpečnostných zložiek komunistického režimu. Predpokladá vytvorenie Ústavu pamäte národa, ktorého cieľom bude sprístupňovanie dokumentov ŠtB a ďalších bezpečnostných zložiek, vedeckovýskumná a dokumentačná činnosť, postupné zverejňovanie údajov o osobách zainteresovaných na prenasledovaní odporcov komunistického režimu. Ústav by však mal zároveň už zo zákona dávať aj podnety na trestné stíhanie zločinov spáchaných komunistickým, alebo fašistickým režimom od roku 1939 až po koniec roka 1989. Predkladateľ Ján Langoš prijatie zákona komentoval slovami: AUDIO: "Slovenský parlament vykonal svoju vlasteneckú povinnosť a Slovensko sa zaradilo do takej hlavnej osi vyrovnania sa s komunistickou minulosťou - nemecko-slovensko-rumunskou." Podľa tohto zákona majú všetky dospelé soby, teda aj cudzinci právo oboznámiť sa s materiálmi týkajúcimi sa bezprostredne ich samých, nahliadnuť do zväzkov ich prenasledovateľov a dozvedieť sa aj ich pravé mená. Majú však zároveň právo požiadať o nahliadnutie do spisov ktoréhokoľvek spolupracovníka, alebo príslušníka bezpečnostných zložiek. Tieto oprávnenia sa ale netýkajú tých príslušníkov a spolupracovníkov, ktorí pôsobili v oblasti boja s kriminalitou. Ústav pamäte národa bude musieť priamo zo zákona dávať aj podnety na stíhanie nepremlčaných trestných činov a to nielen tých, ktoré boli trestné na základe vtedajšieho právneho poriadku, ale aj "činov nezlučiteľných so základnými zásadami právneho poriadku demokratického štátu". Na vyšetrovanie týchto skutkov zriadi generálny prokurátor osobitnú skupinu prokurátorov. Vedúci Oddelenia na dokumentáciu zločinov komunizmu na Ministerstve spravodlivosti Marián Gula toto ustanovenie komentoval: AUDIO: "Je veľmi dobré, že Generálna prokuratúra musí určiť špeciálnych pracovníkov, ktorí sa budú venovať takejto činnosti, pretože je to naozaj špecializovaná činnosť, treba sa tomu dlhší čas venovať, treba rozumieť problematike." Jána Langoša sa Slobodná Európa spýtala, ako si vysvetľuje, že v parlamente prešiel pomerne prísny a dôsledný zákon, keď predchádzajúce pokusy dosiahnuť zverejnenie zväzkov ŠtB boli všetky neúspešné. Podľa Langoša: AUDIO: "Dozrel čas. Politici sa rozhodli, že už je čas otvoriť túto tajnú časť našich dejín a našej minulosti." Zákony o zverejňovaní zväzkov, ktoré na občanov viedli bezpečnostné zložky štátu, postupne prijali takmer všetky európske postkomunistické krajiny. Podľa poslanca Langoša znesie slovenský zákon o pamäti národa aj prísne porovnanie: AUDIO: "Štandard je nemecký zákon z roku 1990. Ale Poliaci majú nové skúsenosti zo zákona z roku 1997 a my sme čerpali zo všetkých skúseností nemeckých, českých, poľských a najnovšie teda bulharských a rumunských. A tento zákon, dovolím si tvrdiť, že je najlepšie formulovaný." S Langošom súhlasí aj vedúci Oddelenia na dokumentáciu zločinov komunizmu Marián Gula: AUDIO: "Je porovnateľný jednak s rozsahom sprístupňovania, s obsahom sprístupňovaných údajov a je porovnateľný aj s metódami. To znamená zriadenie zvláštneho úradu, ktorý napríklad nemajú v Českej republike, o ktorý sa ale usilovali. Slováci v tomto zmysle predbehli Českú republiku." Langoš sa podľa svojich slov pokúsil vyriešiť aj neplatnosť lustračného zákona na Slovensku. Vychádzal pritom z poľských skúseností, kde je každý pred nástupom do istých verejných funkcií povinný dať vyhlásenie o svojej činnosti počas komunistického režimu. Špeciálny lustračný súd potom môže vydať uznesenie, že verejný činiteľ o svojej minulosti klamal. Slovenský zákon o pamäti národa predpokladá zverejňovanie zoznamov spisov príslušníkov ŠtB alebo ďalších vymenovaných bezpečnostných zložiek, rovnako aj zoznamy spisov ich spolupracovníkov. Ján Langoš: AUDIO: "To zverejňovanie minulosti je úplne postačujúce. A v dnešnej dobe úplne nahradí lustračný zákon, ktorý na Slovensku ani nebol vykonávaný." Zákon o pamäti národa určuje ministerstvám obrany, spravodlivosti a Slovenskej informačnej službe povinnosť odovzdať Ústavu všetky dokumenty bezpečnostných zložiek, ktoré vlastnia alebo spravujú. Právomoc určiť, ktoré dokumenty musia zostať utajené, bude mať novovytvorený špeciálny parlamentný výbor.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...