Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 20. júl 2008       10. júl 2002 D.Trančík: "Poslanci potvrdili existenciu národnej audiovízie" Katarína Lutherová Po niekoľkoročnom úsilí a príprave potrebnej legislatívy na podporu stagnujúcej pôvodnej audiovizuálnej kultúry na Slovensku, poslanci včera schválili vznik Slovenského audiovizuálneho fondu. Nad širšími súvislosťami tohto kroku sa zamýšľa Katarína Lutherová. Zrejme máloktorá legislatívna norma sa pripravovala taký dlhý čas ako práve zákon o Slovenskom audiovizuálnom fonde. Prvý návrh z dielne tvorcov združených vo Filmovom zväze sa datuje na začiatok deväťdesiatych rokov. Potreba viaczdrojového financovania vzrastala priamo úmerne upadajúcej domácej filmovej tvorbe, ktorú v niektorých rokoch zázrakom držala pri živote jedna ročná produkcia hraného filmu. Dôvody neboli len finančné. Rozpad materiálnej základne na Kolibe zobral zamestnanie mnohým filmovým profesiám a prinútil filmových tvorcov hľadať iné kontakty a možnosti. Žiaľ, nie na domácej pôde, ale u susedov v Čechách, kde našli lepšie podmienky na tvorbu a svoje uplatnenie nielen dokumentaristi, filmoví režiséri a kameramani, ale k filmovým rolám sa po dlhom čase dostali aj slovenskí herci. Ich úspechy a ocenenia, o ktorých rozhodla Česká filmová akedémia, tiež do istej miery suplovali rozčarovanie zo živorenia slovenského filmu. Úsilie vyriešiť aspoň pravidelné zdroje financovania audiovizuálnej tvorby, nezávisle od politickej vôle, malo byť teda jednou z hlavných podmienok oživenia stagnujúcej kinematografie na Slovensku. Diskusia o spôsobe, akým by sa mal fond napĺňať, však bola veľmi komplikovaná a narážala najmä na aktívny odpor vysielateľov televíznej a programovej služby a filmových distributérov, ktorým pripadalo nespravodlivé, aby sa povinne museli na financovaní audiovizuálnej tvorby podieľať. Hovorí Dušan Trančík, filmový režisér, ktorý obhajoval vznik audiovizuálneho fondu v posledných mesiacoch v mene predkladateľa -ministerstva kultúry ako šéf sekcie pre médiá a audiovíziu. AUDIO: "Som zistil, že keď sa povie film, tak každý si pod tým predstavuje takú svoju filmovú predstavu. Čo v demokracii by malo byť asi tak, že tí tvorcovia by mali mať väčšie právo na tvorbu a mali by mať väčší kredit. Ale ten kredit tu predsa tvorcovia mali, ako je možné, že ten kredit naraz nemajú? To je zarážajúce." Príčina je zrejmá, aj keď si to filmoví tvorcovia nechcú stále pripustiť. Z povedomia filmového diváka slovenská pôvodná filmová tvorba vyprchala a nahradila ju buď komerčná zábavná a atraktívna ponuka, ktorú na malom slovenskom filmovom trhu zabezpečujú dcérske spoločnosti svetových holywoodských distribúcií alebo sa ich záujem sústredil na produkciu iných národných kinematografií. Absencia akejsi národnej hrdosti na pôvodnú tvorbu, akú zreteľne badať u našich západných susedov, tu jednoducho nie je. Aj z tejto neradostnej skutočnosti plynie zdroj aktívneho odporu vysielateľov nepodporovať úzku skupinu filmových tvorcov na úkor straty svojich ziskov. Pravdaže o spôsobe, akým dnes už parlamentom schválený zákon o Slovenskom audiovizuálnom fonde stanovuje povinné odvody súkromným podnikateľom, sa dá polemizovať. Princíp solidarity a dobrej vôle by však vo všeobecnosti nemal chýbať práve u nich. Amerických nekonečných seriálov a argentínskych jednoduchých Márií sa totiž raz "preje" aj slovenský televízny divák a nebude mu čo hodnotné ponúknuť. Do istého stavu schizofrénie sa dostáva Slovensko aj voči zahraničiu. Pretože na jednej strane deklaruje podporu rozvoju audiovizuálnej tvorbe zapájaním sa do európskych podporných fondov ako je EURIMAGE alebo program Média plus. Podmienkou vstupu do tohto európskeho klubu je národná audiovízia, vytvorené podmienky na jej tvorbu, o čo by mali v kultivovanej diskusii prejaviť porozumenie všetky zúčastnené strany. Poslanci parlamentu v poslednej chvíli takéto porozumenie prejavili a aj keď prijali nedokonalý zákon, ďalšie diskusie a pokusy o jeho vylepšenie nevyhnutnosť rozvoja národnej audiovízie len zvýraznia.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...