Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       10. júl 2002 Bývalí príslušníci ŠtB prejdú novými previerkami, poslanci opäť odmietli zrušiť Mečiarove amnestie Jana Pankovčínová Parlament dnes zobral na vedomie prítomnosť zahraničných ozbrojených síl na území Slovenska v rámci projektu Výcvikového strediska pre strednú a východnú Európu v Liptovskom Mikuláši, kde sa budú školiť nižší dôstojníci NATO. Ďalšie podrobnosti o rokovaní poslancov už referuje Jana Pankovčínová. Doslova za historické možno označiť dnešné rozhodnutie parlamentu - takmer 13 rokov od pádu komunistického režimu schválili poslanci zákon o sprístupnení dokumentov štátnych bezpečnostných orgánov z rokov 1939 až 89 a podporili aj zákon o podmienkach spoľahlivosti pre prácu v tajných službách. Oba zákony pripravil nezávislý poslanec za pravicovú DS Ján Langoš. Parlament tiež schválil novelu zákona o ochrane utajovaných skutočností. Novela zužuje okruh ústavných činiteľov, ktorí budú mať právo zoznamovať sa s tajnými informáciami a vytvára - zjednodušene povedané - istú protikorupčnú bariéru pri previerkach osôb a firiem prostredníctvom Národného bezpečnostného úradu. Vráťme sa však k Langošovým iniciatívam, ktoré po mesiacoch odmietania zo strany poslancov prekvapivo podporila tak koalícia, ako aj opozícia. Treba však dodať, že proti boli alebo hlasovania sa zdržali viacerí poslanci ľavice, najmä SDĽ, ďalej pár poslancov opozičného HZDS a v oboch prípadoch sa hlasovania zdržal aj poslanec premiérovej SDK Peter Kresák. Poslanec DS Ján Langoš na margo zákona, ktorý má eliminovať prácu bývalých príslušníkov ŠtB v súčasných tajných službách, pre Slobodnú Európu poznamenal: AUDIO: "Zákon stanovuje novú podmienku spoľahlivosti, ktorá platí pre budúcnosť a platí a má byť aj preskúmateľná Národným bezpečnostným úradom pre tých pracovníkov a príslušníkov tajných služieb, ktorí do 90-teho roku boli príslušníkmi ŠtB a vojenskej kontrarozviedky a vojenskej špionáže. Teda ten základný zámer je - kto nespĺňa túto podmienku, nemá čo hľadať v tajných službách, ktoré sú ťažko kontrolovateľné." Ešte donedávna pritom mnohí odporcovia Langošovho úsilia argumentovali tým, že skúsenosti a kontakty bývalých príslušníkov ŠtB sú v súčasných spravodajských službách nenahraditeľné. Prevahu tohto názoru dokumentuje fakt, že žiadna ponovembrová vládna garnitúra do tejto oblasti razantne nezasiahla, výnimkou nie je ani súčasná koalícia. Poslanec Langoš bol tak dlhé roky osamelým bežcom, pričom argument o nenahraditeľnosti bývalých predstaviteľov ŠtB odmieta: AUDIO: "Ja som presvedčený o tom, že sú nahraditeľní, každý je nahraditeľný, že toto sú fámy. Ale predsa len, aby sme boli právne korektní, tak tých, ktorí dodnes pracujú v tajných službách, preverí (...) Národný bezpečnostný úrad, ktorý (...) rozhodne, ktorí príslušníci budú môcť ďalej pracovať v tajných službách, a tam sa už vlastne zabudne na ich minulosť, a ktorí budú musieť odísť z tajných služieb." Zatiaľ nie je jasné, ako tento zákon personálne ovplyvní stav slovenských tajných služieb. Na našu otázku, čím si vysvetľuje, že pre oba zákony napokon získal politickú podporu snemovne, odpovedal Ján Langoš veľmi lakonicky: AUDIO: "Dozrel čas." Oba zákony začnú platiť až po tom, ako ich podpíše aj prezident republiky a nevráti ich na opätovné prerokovanie. Čo sa týka ďalšieho parlamentného diania, podvečer poslanci v hlasovaní bez akejkoľvek predchádzajúcej rozpravy odmietli po tretíkrát za toto volebné obdobie inicitívu KDH na zrušenie kontroverzných amnestií expremiéra Mečiara. Z 96-tich hlasujúcich poslancov návrh KDH podporilo len 56 poslancov pravice - teda KDH, SDK a SMK, niekoľko nezávislých poslancov a dvaja z ľavicovej SDĽ. Proti boli všetci prítomní poslanci Mečiarovho HZDS, ako aj dnes ešte nezávislá poslankyňa Diana Dubovská, ktorá ale bude v septembri kandidovať za HZDS. Spolu to bolo 26 hlasov. Hlasovania sa zdržalo 14 ľavičiarov z SDĽ a SOP, a poslanec SDK Peter Kresák. Na schválenie iniciatívy KDH bola pritom potrebná ústavná väčšina najmenej 90-tich poslancov. Hlasovanie znamená, že naďalej existujú právne prekážky na potrestanie páchateľov zavlečenia syna exprezidenta Kováča, do ktorej bola zainteresovaná bývalá tajná služba pod vedením dnes poslanca HZDS na úteku Ivana Lexu. Poslanci dnes schválili aj ďalší nástroj pre zlepšenie správy štátneho majetku. Ide o novelu zákona o štátnom podniku, ktorá okrem iného sprísňuje pravidlá pre pôsobenie riaditeľov a dozorných rád štátnych podnikov a má zamedziť tunelovaniu štátneho majetku cez personálne prepojené firmy. Vláde tiež poslanci odsúhlasili zámer sprivatizovať štátny podnik Slovenské elektrárne. Na záver dodajme, že rokovanie parlamentu pokračuje aj vo štvrtok.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...