Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 20. júl 2008       11. júl 2002 L. Pittner k prijatiu zákona o pamäti národa: "Ani budúca vláda nebude môcť ignorovať platný zákon" Boris Koreň Slovenský parlament počas dvoch dní - utorka a stredy - schválil štyri zákony, ktoré rôznym spôsobom riešia vyrovnávanie sa Slovákov s ich komunistickou minulosťou. Predseda poslaneckého klubu KDH František Mikloško to komentoval slovami, že Slovensko má "najantikomunistickejšiu legislatívu spomedzi všetkých postkomunistických krajín". Viac informácií má Boris Koreň. Poslanci najskôr schválili zákon o jednorazovom odškodnení bývalých politických väzňov. Napriek odporu Slovenskej informačnej služby parlament odobril aj návrh zákona o podmienke spoľahlivosti pre prácu v tajných službách. Ten znamená, že osoby, ktoré boli pred 15. januárom 1990 príslušníkmi komunistickej tajnej služby, alebo mocenských komunistických orgánov, budú musieť odísť zo služobného pomeru. Najsilnejší antikomunistický náboj má zákon o takzvanej jáchymovskej lži, na základe ktorého bude popri fašizme trestné aj verejné prejavovanie sympatií a popieranie, spochybňovanie, schvaľovanie, alebo ospravedlňovanie zločinov komunizmu. Najdôležitejší z pohľadu spoločnosti je však takzvaný zákon o pamäti národa, na základe ktorého budú verejnosti po prvýkrát sprístupnené tajné materiály bezpečnostných zložiek komunistického štátu. Prijatie zákona o pamäti národa ocenili poslanci potleskom. Faktom však je, že tento i ďalšie zákony s antikomunistickým zameraním bol parlament schopný prijať až na samom konci jeho funkčného obdobia. Stalo sa tak do veľkej miery aj preto, že si pravicové strany vládnej koalície trúfali už ignorovať nesúhlasný postoj Strany demokratickej ľavice. Ján Langoš prijatie týchto antikomunistických zákonov komentoval slovami: "Dozrel čas". Predseda Konfederácie politických väzňov Slovenska Ladislav Pittner na otázku, prečo bol podľa neho parlament schopný tieto zákony prijať až tesne pred skončením funkčného obdobia, odpovedal: AUDIO: "Fakt je ten, že vláda, ale aj parlament odrážajú tú skutočnosť, aká je v našej spoločnosti. A to je ešte stále vplyv bývalých komunistov." Sprístupnenie zväzkov Štátnej bezpečnosti, zverejňovanie pravých mien agentov a spolupracovníkov komunistických tajných služieb, podľa niektorých novinárov i poslancov spôsobí v spoločnosti napätie. Langoš s takýmto hodnotením nesúhlasí. Na otázku, či prijatie zákona prinesie spoločnosti určitú katarziu, zareagoval: AUDIO: "Určite. Skúsenosti z krajín, kde takéto právne mechanizmy fungujú, sú dobré." Zákon predpokladá, že ním zriadený Ústav pamäte národa bude aj aktívne vyhľadávať osoby, ktoré môžu byť stále stíhané za spáchanie zločinov v období komunizmu a fašizmu. Ich premlčacia doba sa má počítať až od 29.decembra 1989. Mnohých bývalých komunistických funkcionárov však bolo možné súdiť a odsúdiť aj na základe predtým platných zákonov, na čo však na Slovensku neexistovala najmä politická vôľa. Pittner na tieto slová zareagoval: AUDIO: "Máte pravdu v tom, že tá politická vôľa bola vlastne ovplyvňovaná tými ľuďmi, alebo tými predstaviteľmi politického spektra, ktorí si neželali takýto postup a ktorí aj pri prerokovávaní tohto zákona, o ktorom hovoríme, alebo sa zdržali, alebo dokonca jeden z nich hlasoval proti." Nemožnosť potrestať mnohých komunistických zločincov však podľa Pittnera spôsobovala aj dôkazová nedostatočnosť, pretože Štátna bezpečnosť a ďalšie represívne zložky svoju činnosť dôsledne utajovali. To by sa však malo po odtajnení príslušných materiálov zmeniť, dodal Pittner. Pokiaľ ide o politickú vôľu na trestanie komunistických zločinov, predseda Konfederácie politických väzňov si nemyslí, že budúca vládna koalícia, ktorá vzíde z jesenných parlamentných volieb, by mohla ignorovať prijatý zákon: AUDIO: "Zákon je zákon, Je to viac ako politická vôľa a nerešpektovanie zákona, to už hraničí s trestnou činnosťou. " Pre Slovensko sa teda stanú dni 9. a 10. júla 2002 symbolicky pamätnými. Z krajiny, ktorá pri vyrovnávaní sa s komunistickou minulosťou medzi európskymi postkomunistickými štátmi najviac zaostávala, sa balíkom prijatých zákonov dostáva na ich čelo. Ich účinnosť môže oddialiť ešte bývalý komunistický funkcionár, prezident Rudolf Schuster, keby ich odmietol podpísať. Parlament by potom znova musel nájsť dostatočnú politickú vôľu na ich opätovné prijatie. Konečné slovo však v prípade takzvaného zákona o jáchymovskej lži a zákona o pamäti národa môže mať až Ústavný súd SR, ktorý v prípade podnetu bude musieť zaujať stanovisko k tomu, či v prvom prípade nie je porušená sloboda prejavu a či druhý zákon nezavádza neprípustný princíp retroaktivity.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...