Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 6. júl 2008       11. júl 2002 Langošov príspevok k vyrovnaniu sa s minulosťou má mimoriadny význam Milan Žitný Takmer trinásť rokov po získaní slobody sa Slovensko ako posledná postkomunistická krajina v strednej Európe rozhodla zriadiť úrad, ktorý bude skúmať činnosť represívnych zložiek bývalého klérofašistického režimu na Slovensku a tiež komunistického režimu a zároveň sprístupní archívy bývalej Štátnej bezpečnosti. Niekto povie, že konečne, iný mávne skepticky rukou s poznámkou, že už je neskoro. Neskoro, ale predsa, žiada sa dodať. A je symptomatické, že Langošov zákon prijal až súčasný slovenský parlament. A treba tiež dodať, že je to dôležitý pozitívny krok pred vstupom Slovenska do NATO a Európskej únie. Režim, ktorý vládol na Slovensku počas vlád Vladimíra Mečiara, mal silný záujem na neotváraní minulosti. Tzv.lustračný zákon, ktorý stratil právnu účinnosť v roku 1996 počas Mečiarej vlády, prestal na Slovensku prakticky platiť, presnejšie prestal byť uplatňovaný, už po parlamentných voľbách v lete 1992. Od toho momentu sa dostávali bývalí príslušníci a spolupracovníci ŠtB do rôznych dôležitých funkcií v štáte. Mimoriadny "rozmach" v tejto oblasti nastal po nástupe Ivana Lexu do funkcie riaditeľa Slovenskej informačnej služby v apríli 1995, kedy mnohí bývalí, dokonca aj vysokí dôstojníci bývalej ŠtB, nastúpili do SIS. Spomeňme aspoň Lexovho námestníka Jaroslava Svěchotu, ktorý bol evidovaný aj ako agent ŠtB, ďalej šéfa útvaru sledovania na bývalej XII.správe ŠtB Gejzu Valjenta, alebo zástupcu náčelníka XII.správy ŠtB Františka Budaváryho. Langošov záverečný príspevok do slovenskej legislatívy v časti vyrovnávania sa s totalitnými režimami je mimoriadne bohatý. Okrem zriadenia Ústavu pamäti národa, ktorý bude spravovať zväzky bývalých tajných polícií - a konečne sa tak vnesie do archívov právny poriadok - je tu aj podávanie podnetov orgánom činným v trestnom konaní pre nepremlčané a nepremlčateľné zločiny, spáchané v minulosti. A napokon prichádza po šiestich rokoch od skončenia účinnosti lustračného zákona opäť obmedzenie pôsobenia bývalých príslušníkov ŠtB v štátnej službe. Právna norma smeruje do budúcnosti, takže tí expríslušníci ŠtB, ktorí pôsobia v súčasnosti v spravodajských službách, sa budú musieť podrobiť dodatočným previerkam Národného bezpečnostného úradu. Tí, ktorí by chceli v budúcnosti nastúpiť do štátnej služby, už nebudú môcť, iba ak by bol zákon zrušený, alebo ak by sa dostal opäť k moci Mečiar, ktorý by ho, podobne ako v nedávnej minulosti, zasa nerešpektoval. V Českej republike pracuje už desať rokov Úrad pre dokumentáciu a vyšetrovanie zločinov komunizmu (ÚDV), ktorého základy položil Ján Langoš ešte ako federálny minister vnútra v roku 1992. V ČR platí tzv.lustračný zákon, schálený federálnym parlamentom v októbri 1991, nepretržite od roku 1992, v Poľsku a v Maďarsku majú už tiež ústavy pamäti národa, vzťahujúce sa na obdobie neslobody. Langošov zákon ide v niektorých pasážach ešte ďalej než umožňuje napríklad lustračný zákon v ČR a dokonca výrazne rozširuje aj rozsah informovania verejnosti. Ústav pamäti národa bude zverejňovať zoznamy personálnych spisov príslušníkov bývalých bezpečnostných zložiek, takže v tejto oblasti stratia neúplné zoznamy Petra Cibulku praktický význam. A napokon je tu ešte jedna dôležitá odlišnosť - zákon sa vzťahuje na obdobie medzi rokmi 1939 až 1989, čím sa stáva v stredoeurópskom priestore ukážkovým príkladom. Tu možno nájsť aj čiastočnú odpoveď na otázku, prečo bol zákon v parlamente priechodný - vyhovoval tak antiľudáckej ľavici, ako aj antikomunistickej pravici. Šéf oddelenia dokumentácie zločinov komunizmu na Ministerstve spravodlivosti SR Marián Gula uviedol pre denník Sme v reakcii na prijatie zákona o Ústave pamäti národa, že odteraz už nebude môcť nikto nikoho vydierať zväzkami ŠtB. Lenže skutočnosť je taká, že archívy sú pomerne dosť vyrabované. Prvé skartácie a krádeže zväzkov ŠtB prebiehali od decembra 1989 až do júna 1990, ďalšie nekontrolované šafárenie prebiehalo v období rokov 1995 až 1998, kedy riadil SIS Ivan Lexa. Cesta k objasneniu a rekonštrukcii osobných zväzkov však predsa len existuje. Vedie cez tzv.objektové zväzky, kde sú zhromaždené prakticky všetky údaje z osobných zväzkov. Takúto cestu zvolili aj experti v ČR, ktorí umožnili tak sprístupnenie archívov ŠtB verejnosti.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...