Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 20. júl 2008       15. júl 2002 Vznikajú nové strany, staré strácajú vplyv Milan Žitný Vznikom nového hnutia HZD, ktoré založil len pred niekoľkými dňami popredný reprezentant HZDS Ivan Gašparovič, mení mapa politickej scény na Slovensku krátko pred parlamentnými voľbami opäť svoju nevypočítateľnú tvár. Počas tohto volebného obdobia sa tak rozdelil už piaty politický subjekt. Najprv sa rozpadla SDK, po nej nasledovali DS, SDĽ, SNS a napokon sa delí i HZDS. Popri deliacich sa politických prvokoch vznikali nové strany - Smer, ANO, OKS, SDA, PSNS a najnovšie HZD. Okrem politickej strany Pavla Ruska zakladali nové subjekty už služobne starší politici, ktorí z rôznych dôvodov opustili svoje pôvodné strany, takže sa tu nedá hovoriť o skutočne nových politických stranách s novými osobnosťami, víziami a hlavne s vykryštalizovanými voličskými zázemiami. Líder Smeru Robert Fico či šéf ANO Pavol Rusko nemajú okrem preferencií zatiaľ žiadne politické výsledky, ktoré by sa odrážali v jasne profilovanom volebnom potenciáli. Obaja zbierajú preferencie v radoch nespokojných voličov, ktorí opustili niektoré súčasné alebo už zaniknuté vládne strany, či predvolebné koalície z roka 1998. Takýto typ nestálych, kriticky naladených voličov bude aj v ďalších štyroch rokoch prelietavý, takže o ďalšie turbulencie, búrky a politické zemetrasenia v nasledujúcich rokoch nebude zrejme opäť núdza. Zastavenie súčasného trendu prinesú na určitý čas parlamentné voľby, ale ani potom nebude možné ešte hovoriť o konci kvasného procesu politických pomerov. Problémy, ktoré z rôznych príčin nevyriešila súčasná vládna koalícia, dopadnú tvrdo na plecia jej nástupkyne. Možností a kombinácií zostavenia novej vlády, ktoré súčasná politická mapa ponúka, je teoreticky veľa, ale praktické okolnosti zužujú ich počet na tri reálne koalície. Jadro prvej teoretickej koalície tvoria tzv. staré strany - KDH, SMK a nová SDKÚ, ktorú však môžeme zaradiť medzi veteránov s bohatými politickými skúsenosťami väčšiny jej špičkových reprezentantov. Tento trojuholník, ako nedávno naznačil predseda SDKÚ Mikuláš Dzurinda, by mal vytvoriť povolebnú koalíciu. Mala by tak lepšiu rokovaciu pozíciu voči potenciálnym partnerom - Smeru a ANO. Samozrejme že tieto nové subjekty si uvedomujú túto možnosť, snažia sa diktovať tón a venujú pozornosť alternatíve číslo dva - koalícia Smer, Ano a tretí subjekt do väčšinovej koalície. Smer a ANO nechcú byť vo vláde s SDKÚ a vidno to nielen na ich vyjadreniach, ale aj na počínaní si elektronických a tlačových médií z impéria Pavla Ruska. Smer si okrem toho stále hľadá cestu, ako dostať do budúcej vlády HZDS bez Vladimíra Mečiara. Robert Fico opakuje, že s HZDS treba rátať, pretože má 25 percent voličov a zároveň prízvukuje, že vládna koalícia by mala byť zostavená z čo najmenšieho počtu subjektov. Tu sa rysuje tretia alternatíva - Smer a HZDS bez Mečiara, prípadne aj tretí subjekt. V tejto kombinácii môže zohrať zaujímavú rolu nová strana Ivana Gašparoviča - aj keby sa nedostala do parlamentu, viacerí poslanci z HZDS budú mať príležitosť prejsť krátko po voľbách do HZD, vytvoriť v parlamente nový poslanecký klub a vzápätí podporiť Ficovu verziu vlády. Tento vývoj môže byť dosť značným problémom pre krajinu, prešľapujúcej na prahu Európskej únie a Severoatlantickej aliancie. Integračný trend dostáva už teraz protichodný ráz v podobe nových subjektov, nových neskúsených politikov bez akejkoľvek parlamentnej či exekutívnej praxe, alebo takých politikov, ktorí utekajú z Mečiarovho tábora, hľadajúci novú zasľúbenú politickú krajinu. Permanentné zmeny si všímajú aj partneri v NATO a v EÚ, ich varovný prst však nemá vážnejší dopad na správanie sa slovenských voličov, napokon ani na mnohých slovenských politikov. Deväť týždňov pred parlamentnými voľbami je teda povolebná situácia stále nejasná a nevypočitateľná, dôsledky spomínaných kombinácií však už majú svoje približné kontúry - ani široké, ani úzke koalície nebudú mať na ružiach ustlané. A s nimi celá krajina.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...