Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 11. október 2008       17. júl 2002 Komu a čomu poslúži Agentúra na podporu vedy a techniky Oľga Štefucová Najťaživejším problémom slovenskej vedy a techniky, ktorá sa už čoskoro bude musieť "pohybovať" v európskom priestore, zostávajú finančné prostriedky. Na financovanie projektov krajina dnes vynakladá zo štátneho rozpočtu približne 0,35 percenta HDP, pričom v krajinách EÚ je to v rozpätí od 2 a pol do 3 percent. Nejeden vedecký pracovník preto uvítal vznik Agentúry na podporu vedy a techniky. Po roku od prijatia príslušného zákona sa však Oľga Štefucová pýta, komu a čomu táto štátna inštitúcia slúži? Ako rozpočtová organizácia napojená na ministerstvo školstva vznikla agentúra zákonom 1.júla 2001. Podľa jeho dikcie má predstavovať úplne nový prvok vo financovaní vedy a techniky. Spočíva v tom, že zatiaľ čo štátne programy a štátne objednávky zabezpečujú financovanie zhora nadol, agentúra by mala financovať projekty zdola nahor. Podmieňovací spôsob je namieste, nakoľko zatiaľ nepodporila ani jeden projekt. Poďme však po poriadku. Napriek tomu, že Agengúra na podporu vedy vznikla ako sme povedali k 1.júlu, členov jej Rady, zodpovedných za posudzovanie prihlásených projektov a teda aj za deľbu finančných prostriedkov, minister školstva vymenoval až v októbri. Štatút organizácie bol vládou schválený až vo februári tohto roka. Prvé účelovo viazané finančné prostriedky na podporu projektov boli pre agentúru uvoľnené až v decembri minulého roka, čo prakticky znamenalo, že neboli využité. Prvá výzva smerom k potenciálnym predkladateľom projektov išla teda až v marci tohto roka. Pracovníci agentúry spolu s členmi externej Rady v ňom môžu rozdeliť 70 miliónov korún. Napriek tomu, že medzi zverejnením výzvy a jej uzávierkou bol termín jediného mesiaca, o tento objem sa uchádza takmer 250 projektov. Aj to svedčí o tom, že "hlad" po podporných zdrojoch na vedecko-technické projekty je na Slovensku skutočne enormný. Každá koruna, ktorú štát investuje týmto smerom, je teda namieste. Otázka však je, či na to, aby sa v tomto roku rozdelilo 70 a v budúcom roku 290 miliónov korún zo štátneho rozpočtu, bolo potrebné zriadiť novú inštitúciu. Hovorí člen Rady vlády pre podporu vedy a výskumu zastupujúci v nej podnikateľský sektor Ivan Hlavoň: AUDIO: "Žiaľbohu máte pravdu, že vznikol orgán pre orgán, vzhľadom k tomu, že tých prostriedkov je tak málo, že úplne stačilo, aby to rozdeľovala aj Rada vlády." Pôvodný zámer iniciátorov vzniku Agentúry na podporu vedy a techniky bol totiž úplne iný, než aká je dnes realita. Agentúru mali tvoriť okrem výkonného riaditeľa 2-3 viacmenej administratívni pracovníci, pričom "gro" jej výkonu mal zabezpečovať tím odborníkov a to paritne po sedem z vysokoškolskej vedeckej komunity spolu s akadémiou vied a ďalších sedem z podnikateľskej sféry. Užší výber z nich mal potom tvoriť Radu agentúry, ktorá na základe posudkov nezávislých externých posudzovateľov rozhodne o podpore projektu a jej výške. Realita je však dnes iná. Hovorí generálny riaditeľ Agentúry na podporu vedy a techniky Stanislav Hlaváč: AUDIO: "Agentúra má v súčasnosti 12 ľudí, ten počet sa zvyšuje, pretože agentúra rastie a aj počet úloh, ktoré bude mať sa neustále zvyšuje. Tento rok pracujeme iba s výberom a s prípravou projektov, ale v tom návrhu bolo 25 zamestnancov." Hoci riaditeľ Hlaváč dodal, že k tomuto počtu sa zrejme organizácia tak skoro nedopracuje, aj dnešné číslo stojí za povšimnutie v súvislosti s rozsahom práce jej zamestnancov. Tá totiž spočíva v čisto administratívnom posúdení formálnej stránky projektu, pričom ďalšou fázou je vytypovanie si posudzovateľa, jeho oslovenie, kompletizácia posudku, predloženie posudku na zasadnutie Rady, atď. Pritom priemerný plat jedného pracovníka s takouto pracovnou náplňou za vlaňajší rok - teda v čase rozbehu agentúry - bol 18,5 tisíc korún. Nemalé finančné prostriedky si ďalej vyžiadalo samotné zriadenie agentúry. Opäť hovorí jej riaditeľ Stanislav Hlaváč: AUDIO: "Na zriadenie a vybavenie agentúry takými základnými prostriedkami bolo potrebných asi 3,5 milióna korún a ročné náklady na prevádzku agentúry sú okolo 6 miliónov korún. Samozrejme to bude trochu narastať, keď sa bude zväčšovať počet ľudí." Zarážajúce pritom je, že členovia takpovediac výkonnej Rady agentúry, ktorí sú zodpovední za výber a tým aj finančnú podporu projektu, sú podľa vyjadrení vedenia agentúry dobrovoľníkmi, s minimálnym finančným ohodnotením ich externej práce. Rovnako je to aj s financovaním odborných posudkov. Ivan Hlavoň k vzniknutej situácii dodáva: AUDIO: "Došlo zasa - tak ako tradične k tomu, koľko je miliónov - že na tú prevádzku a na to zabezpečenie sa ráta pomerne veľa prostriedkov a zasa to bude ukrajované len z tak mála prostriedkov, ktoré do vedy a výskumu idú." Dobrá myšlienka teda opäť raz minula cieľ. Agentúra na podporu vedy a techniky sa stala jednoducho teplým miestom pre úradníkov so slušnými platmi a nenáročnou pracovnou náplňou. Alebo ešte jednoduchšie: ďalšou baštou už aj tak prebujnelej štátnej administratívy.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...