Hlas Ameriky	Dnes je pondelok, 7. júl 2008       17. júl 2002 Severské recepty proti korupcii Breffni O´Rourke, Peter Gabaľ Sneh, ktorého celé pláne sú také typické pre severský región, je pomerne obvyklým symbolom čistoty. A veľmi príhodne preto ladí s faktom, že práve krajiny tejto oblasti tradične najlepšie vychádzajú v rôznych hodnoteniach bezúhonnosti vo verejnom živote. Organizácia nazvaná Transparency International, ktorá sa zaoberá mierou korupcie po celom svete, napríklad vo svojej minuloročnej správe hodnotí Fínsko ako vôbec najmenej poznamenané týmto negatívnym javom zo všetkých 90ich hodnotených krajín. Hneď na druhom mieste je Dánsko, pričom i Švédsko a Nórsko sa pohodlne vošli do prvej desiatky. Osobitne Transparency International hodnotí aj jednu špecifickú formu korupcie, a to úplatkárstvo. I tu patria Severania medzi najčistešie spoločnosti na svete, Švédi dokonca s hrdým číslom 1. A tak je namieste otázka: v čom je tajomstvo tohto úspechu? Sú tu nejaké špecifické prvky čistoty vo verejnom živote v čase, keď je toľko krajín sveta zablatených od ekonomickej i politickej korupcie? Je to otázka národnej povahy, alebo majú Severania len také dobré zákony? Jeden z kľúčových faktorov nízkej miery korupcie v Škandinávii a Dánsku pomenúva berlínsky hovorca Transparency International Jeff Lovitt týmito slovami: AUDIO: "Je stále jasnejšie, že všeobecná transparentnosť je tou najprospešnejšou vecou v boji proti úplatkárstvu. Ak máte veľmi vysokú úroveň otvoreného toku informácií, potom korupcia môže byť odhalená už na najnižšom možnom stupni, čoho pravdivosť sa ukazuje vo Švédsku ale aj Fínsku." S týmto tvrdením súhlasí aj Lars Ryding, zahraničnopolitický redaktor švédskych novín Svenska Dagbladet. Podľa neho stopy súčasného dobrého stavu vedú v histórii až do 18. storočia, kedy kráľ Gustaf III. zaviedol tradíciu, podľa ktorej občania majú právo vedieť, čo robí byrokracia. AUDIO: "Môžete žiadať takmer akýkoľvek papier od štátnych ďalších úradníkov – či ide o miestne samosprávy a podobne – môžete čítať ich listy, môžete nazrieť do všetkéhoo, čo vyprodukujú. A toto právo má každý občan, nielen novinári." A tak, dodáva Lars Ryding, aj keď sa korupčná aféra týka takej relatívne nízkej sumy, ako je dajme tomu 500 dolárov, stáva sa tu z nej už veľký škandál. Jouni Moelsae, politický šéfkorešpondent fínskych novín Helsingin Sanomat, zase tvrdí, že k nízkej úrovni korupcie vo Fínsku výrazne prispieva silná tradícia osobnej nezávislosti: AUDIO: "Vo fínskej povahe je veľmi silne zakotvené, že každý zodpovedá sám za seba, že ľudia sú v zásade čestní a že čo sa povie, to platí." Prežitie v drsných severských podmienkach nie je ľahké a závisí na osobnej zodpovednosti každého za seba samého. A to je atmosféra, ktorá sama o sebe posilňuje bezúhonnosť, tvrdí fínsky novinár Jouni Moelsae. Ďalším kľúčovým faktorom podľa neho je existencia profesionálnej štátnej služby a dlhá neprerušená tradícia prísnej zákonnosti. Tento názor potvrdzuje aj antikorupčný expert a poradca fínskeho ministerstva financií Heikki Jouste. A to všetko napriek tomu, že prakticky po celé 19. storočie a ešte krátko po tom bolo Fínsko súčasťou ruského impéria. Fínska štátna služba desaťročia odolávala ruskému tlaku, zostala však nedotknutá porušovaním pravidiel. To je podľa Jousteho dôležité dedičstvo, ku ktorému sa pridávajú nové prvky, napríklad v podobe nezávislej tlače. AUDIO: "Fínsko má veľmi zvedavé médiá, ktoré sa pozorne dívajú, čo sa deje, a práve médiá, spolu s otvorenosťou a priehľadnosťou fínskej verejnej správy, idú do otvorenej diskusie, akonáhle objavia neetické, nemorálne konanie. Takže je priam otázkou bytia alebo nebytia, či spoločnosť strpí a pripustí takéto spôsoby správania sa, alebo nie." Ak však nízka úroveň korupcie v severských krajinách je výsledkom kombinácie prírodným prostredím daného naturelu a dlhej tradície, ťažko tu objavíme hotovú, vývozu schopnú formulku pre ostatné národy. Takže – nezostáva než len postupne budovať obyčaje, tradície, a veriť v silu občianskej spoločnosti. Nádejou v tomto smere je Estónsko, ktorá bolo desiatky rokov súčasťou komunistického Sovietskeho zväzu, no líši sa od ďalších dvoch pobaltských krajín. Hovorca Transparency International Jeff Lovitt uvádza: AUDIO: "Estónsko, spolu so Slovinskom, sú jednými z mála kandidátskych štátov, ktoré sa v tomto smere ukazujú byť skutočne lepšie, než niektoré členské krajiny EÚ." A estónske tajomstvo pritom sčasti spočíva práve v prevzatí fínskeho receptu. Estónska národná kampaň budovania informačnej spoločnosti a elektronickej vlády, o ktorej ste už iste počuli, totiž zahŕňa aj propagáciu internetu ako prostriedku šírenia čo najväčšieho kvanta informácií o práci vládnych a územných úradov medzi čo najširšiu verejnosť. A to je iste dobrá inšpirácia i pre Slovensko, ktoré sa v minuloročnom hodnotení Transparency International umiestnilo až v druhej polovici, na neradostnom 53. mieste.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...