Hlas Ameriky	Dnes je pondelok, 7. júl 2008       29. júl 2002 Keď zlyhávajú politickí nominanti Katarína Lutherová Neštandardné mediálne prostredie, v ktorom fungujú verejnoprávne médiá, sa jednoznačne pripisuje zlyhaniu súčasnej koaličnej vlády v tejto oblasti. Nekoncepčnosť politických rozhodnutí tak vydáva svoje ovocie nielen v prípade Slovenskej televízie, ale aj Tlačovej agentúry Slovenskej republiky (TASR). Širšie súvislosti si všíma Katarína Lutherová. Hoci návrh na transformáciu štátnej tlačovej agentúry vláda uložila gestorskému ministerstvu kultúry vypracovať ešte v októbri roku 2000, dosiaľ neprešla ako priechodná ani jedna z diskutovaných alternatív. Príčiny stavu, v akom sa ocitla "kvázištátna" tlačová agentúra dva mesiace pred parlamentnými voľbami, však treba hľadať predovšetkým v rovine politického rozhodovania. Ako zdôrazňuje mediálny expert Andrej Školkay z Fakulty masmediálnej komunikácie na Trnavskej univerzite: AUDIO: "Politici, zdá sa, nie sú schopní riešiť efektívne fungovanie týchto inštitúcií, to znamená za čo najmenšie peniaze dosiahnuť najlepší výkon. S tým súvisí vytvorenie vhodného legislatívneho prostredia ako aj vhodný výber ľudí, ktorí by tie zmeny realizovali." Riziká, ktoré so sebou prináša skrytá politická nominácia pri obsadzovaní vedúcich postov v štátom platených inštitúciách, sa tak - ako v prípade ústredného riaditeľa verejnoprávnej televízie - naplno preukázali aj v osobe generálneho raditeľa TASR Ivana Čeredejeva. Jeho dlhotrvajúce úsilie odstrániť na trhu najvážnejšieho konkurenta - súkromnú agentúru SITA, ktoré v podobe porušovania pravidiel hospodárskej súťaže zo strany TASR konštatoval Protimonopolný úrad, alebo kúpa luxusného služobného AUDI, sprevádzaná medializovaným arogantným správaním sa Čeredejeva voči novinárom, to všetko sú len dôsledky nevhodného personálneho výberu, motivovaného predovšetkým politickými záujmami. Hovorí opäť Andrej Školkay: AUDIO: "Politici priamo či nepriamo v konečnom dôsledku sa snažia mať tam svojich politických nominantov. Tí jasne, že nie sú členmi strany, ale sú to ľudia, ktorí sú vybraní na základe toho, že sľubujú určité správanie sa, ktoré bude vyhovovať politickým stranám, aspoň tým najsilnejším." Dôkazom takejto politickej lojálnosti okrem iného bola aj reakcia poslancov mediálneho výboru na zverejnený spôsob komunikácie Čeredejeva s novinármi denníka Pravda, ktorí sa ho pýtali na kúpu takmer jeden a pol miliónového služobného vozidla z prostriedkov štátneho rozpočtu. Podpredseda výboru pre kultúru a média Ján Budaj to vtedy komentoval slovami: citát - "je to akási facka súčasným poslancom, ktorí ho podporovali v jeho požiadavkách a pomáhali TASR získať dostatok peňazí zo štátneho rozpočtu". Pre úplnosť dodajme, že poslanci navýšili pôvodne navrhovanú sumu na tento rok pre TASR z 27 miliónov na 77 miliónov. Odvolanie Čeredejeva a následné vypísanie konkurzu na jeho miesto je však zo strany vlády už len snahou utlmiť mediálny rozruch okolo politicky dosadeného kandidáta, ktorý vo svojej funkcii zlyhal. Podstatu problémov, ktoré koalícia spôsobila svojou nekoncepčnosťou v mediálnej politike, však výmenou ľudí na vedúcich postoch nevyrieši. Andrej Školkay k tomu dodáva: AUDIO: "V prvom rade si myslím, každá vláda by si mala ujasniť, či potrebuje tú agentúru, na čo ju potrebuje a koľko je za to ochotná zaplatiť." Úvahy o transformácii tlačovej agentúry však tiež doteraz zlyhali pre nedostatok politickej vôle. Forma navrhovanej verejnoprávnej inštitúcie, alebo štátnej akciovej spoločnosti potrebuje k svojej realizácii vhodné legislatívne prostredie. Jeho vytvoreniu však bránili žabomyšie vojny medzi koaličnými stranami, jednotlivými rezortmi a ich ministrami. Výsledkom je avizovaná personálna výmena v štátnej tlačovej agentúre, ktorej zamestnanci navyše podliehajú od l. apríla novému zákonu o štátnej a verejnej službe. Ustanovenia tejto legislatívnej normy stavajú agentúru do pozície akéhosi úradu a jej redaktorov do polohy úradníkov skladajúcich sľub vernosti štátu. Vytvoril sa tak neudržateľný fenomén, ktorému sa v okolitých transformujúcich sa štátoch sotva nájde podobný ekvivalent. Mediálny expert Andrej Školkay v súvislosti s udržiavaním štátneho dohľadu v informačnej agentúre dodáva: AUDIO: "Nepochopenie zbytočnosti nejakej snahy držať kontrolu nad tokom informácií je kontraproduktívne. Každá vláda doteraz na tom zlyhala, lebo zistila, že tie médiá v konečnom dôsledku tie informácie získali." Navyše pre občana takéto štátom platené informácie sú veľmi nákladné. A to je kameň úrazu, s ktorým vláda za štyri roky nepohla žiadnym smerom.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...