Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 30. august 2008       31. júl 2002 Presun kompetencií v školstve s problémami Oľga Štefucová Napriek tomu, že zákon o presune kompetencií v školstve je už mesiac v platnosti, zatiaľ zďaleka nemožno hovoriť o reálnom prechode škôl a školských zariadení pod samosprávne orgány miest a obcí, respektíve VÚC. Na kritický stav upozorňujú nielen riaditelia úradov samosprávnych krajov, ale aj starostovia obcí a primátori miest. Situáciu analyzuje Oľga Štefucová. Zdá sa - a realita na okresných úradoch i samosprávnych orgánoch miest a obcí to potvrdzuje - že prechod kompetencií v oblasti školstva môže spôsobiť kolapsovú situáciu na začiatku školského roka. Podľa zákona síce kompetencie prešli a počnúc prvým júlom sú za chod škôl a školských zariadení de facto zodpovední tak ich riaditelia, ako aj starostovia obcí a primátori miest, do ich rúk však neprešli ani peniaze a nie je vysporiadaný ani prevod majetku. Podpisovanie takzvaných delimitačných protokolov medzi štátom a obcami viazne, takže nie je jasné, či učitelia dostanú včas platy. Navyše, štát napriek jasnej dikcii zákona o presune kompetencií doteraz nevyrovnal všetky dlhy, ktoré sektor základných a stredných škôl - ktorých sa presun dotýka - naakumuloval od začiatku tohto roka. Pri tejto komplikácii zostáva k otázkam dlhov skeptický aj predseda Združenia miest a obcí Slovenska Michal Sýkora: AUDIO: "Je predpoklad, že budú len narastať. Môžeme len predvídať, že tento trend bude pokračovať, ale my sme sa nedostali k tým údajom, ktoré majú okresné úrady. Takže musíme len veriť tomu, čo bude uvedené v delimitačných protokoloch. A tie možno uvidíme najskôr v mesiaci august - ak to bude dobrý mesiac. Možno až v septembri. Čím neskoršie dostaneme tieto údaje, tým to bude komplikovanejšie, pretože my nebudeme tie protokoly podpisovať so zavretými očami, alebo "na počkanie". Musíme si tie protokoly veľmi preštudovať a všetko to, s čím nebudeme súhlasiť, musíme do protokolov uviesť. Takže je pred nami na jednej strane proces odovzdávania, vrátane tých delimitačných protokolov, a na druhej strane príprava nového školského roku. Ja verím, že to úspešne zvládneme aj napriek tomu, že veľa razy nás štátna správa podceňuje a veľakrát štátna správa koná tak, aby si zachovala naďalej svoj vplyv a svoje stoličky." Z takmer 6500 materských, základných a stredných škôl, ktoré podľa zákona od l. júla prešli pod samosprávne orgány, nemá ani polovica z nich k dnešnému dňu podpísané delimitačné protokoly o prevode majetku. Sú okresy či samosprávne kraje, kde sa množstvo podpísaných protokolov pohybuje len na hranici 20-tich percent. Pritom aj podľa zákona je 31. júl, respektíve l. august posledným dňom na splnenie tejto povinnosti zo strany štátu. Samospráva argumentuje, že zodpovednosť za tento stav nesú okresné úrady, ktoré celú agendu neboli od schválenia zákona o presune kompetencií v závere minulého roka schopné zvládnuť. Situáciu však komplikuje aj neujasnenosť v majetkovoprávnych vzťahoch, keď v mnohých prípadoch štátna škola stojí na súkromnom pozemku, respektíve nie sú ukončené reštitučné nároky. Realita však hovorí, že štátna správa sa s prípravou prechodu kompetencií v školstve neponáhľala bez ohľadu na to, či ide o prípad jednoznačný, ale komplikovaný. Ministerstvo školstva však na rozdiel od samospráv nepovažuje nepodpísanie delimitačných protokolov za ohrozenie začiatku školského roka, hoci v ostatnom dáva samospráve zapravdu. Podľa Ladislava Haasa, zodpovedného na ministerstve školstva za prenos kompetencií: AUDIO: "Tie problémy okolo delimitačných protokolov to je skutočne vec už dnes zriaďovateľov, a to prednostov okresných úradov, ktorí si mali tieto povinnosti plniť k 30. júnu. A ak si tieto úlohy nesplnili, mali by niesť za to aj nejaké sankcie." Pokiaľ však ide o problém oddlženia škôl, tak ako to prikazuje zákon, napriek sľubom sa s touto úlohou nevysporiadalo ani ministerstvo školstva, ani ministerstvo financií. Rezortné ministerstvo sa dokonca v týchto dňoch nechalo počuť, že zhruba 400 miliónový dlh by nemal spôsobiť problémy, nakoľko je podstatne nižší, ako v minulosti. Školám by teda nemalo hroziť odpájanie od elektriny, vody, telefónnych sietí, či plynu. Povedané veľmi zjednodušene, s dlmi v školstve nechce dnes mať nič spoločné ani jeden rezort. Ladislav Haas pre našu rozhlasovú stanicu tento názor iba potvrdil: AUDIO: "Zrejme toto oddlženie bude závisieť na Fonde národného majetku a financie na oddlženie škôl by mali ísť vlastne z privatizácie - či už plynární, alebo z ďalších podnikov, ktoré vlastne teraz sú sprivatizovávané." Takéto konštatovanie isto nepoteší samosprávne orgány či riaditeľov zadlžených škôl. Ostatných však možno skôr pobaví. Privatizačné peniaze - špeciálne získané z SPP - sa totiž stali na Slovensku akýmsi zaklínadlom. Kde je problém, teda presnejšie kde chýbajú peniaze, tam nastúpi privatizácia plynární. Zabúda sa však na to, že problém - či sa to niekomu páči alebo nie - zostáva v rukách štátu. Platí to aj v prípade nezvládnutia presunu kompetencií v oblasti školstva. Iba "ľavá ruka" na to jasne stačiť nebude.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...