Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       1. august 2002 Prikovaní k balvanom minulosti Jana Pankovčínová V téme problémov slovenskej spoločnosti vysporiadať sa so svojou komunistickou minulosťou pokračujeme príspevkom Jany Pankovčínovej. Rozhodnutie hlavy štátu nepodpísať okrem iných aj zákon o odtajnení dokumentov tajných služieb z rokov 1939 až 1989 a o vytvorení Ústavu Pamäť národa je síce legitímnym právom Rudolfa Schustera, zároveň však strháva masku ilúzií o skutočnej demokratizácii spoločnosti. Prezidentské veto je len vrcholcom ľadovca neochoty politickej reprezentácie aj dvanásť rokov po páde komunistického režimu zbaviť sa pút, ktorými je spoločnosť doslova prikovaná k svojej nelichotivej minulosti. Bez priznania sa k nej a poznaniu pravdivých okolností histórie však cesta k oslobodeniu a novej budúcnosti nevedie. Aj o tom je prezidentské veto k tomuto zákonu a aj o tom by sa mala začať viesť spoločenská diskusia. Bez ohľadu na to, že prezident svoj nesúhlas so zákonom odôvodňuje rôznymi právnymi okolnosťami, pravdou zostáva, že parlamentu - hoci by mohol - neponúka žiadne pozmeňovacie návrhy, ktoré by ho vylepšili. Strohá veta - navrhujem, aby parlament pri opätovnom rokovaní zákon neschválil ako celok - je toho dôkazom. Poslanci tak budú v auguste hlasovať iba o tom, či zákon schvaľujú v pôvodnom znení, alebo od neho dávajú ruky preč a nedovolia mu nikdy vstúpiť do platnosti. Ak by sa na potvrdenie zákona v pôvodnom znení našla potrebná väčšina 76-tich hlasov zo 150-tich poslancov, jeho prípadné chyby sa v budúcnosti dajú napraviť - a to buď novelizáciou zákona, alebo prostredníctvom Ústavného súdu. Ak by ústavní sudcovia dostali podnet a rozhodli o protiústavnosti niektorých častí zákona, tieto by automaticky stratili platnosť. Dodajme však, že na rozdiel od ďalších dvoch protikomunistických zákonov, ktoré Rudolf Schuster takisto vracia poslancom, zákonu o pamäti národa nevyčíta protiústavnosť. A to rovnako nabáda k záveru, že prezident demonštruje skôr politický nesúhlas s otváraním kapitol o komunistickom režime, ktorého bol aj Rudolf Schuster pevnou súčasťou. Na otázku, prečo prezident nezvolil "mäkší" variant, teda že zákon mohol podpísať a prípadné chyby by sa v budúcnosti odstránili novelou, alebo rozhodnutím Ústavného súdu, reagoval prezidentov hovorca Ján Füle takto: AUDIO: "Pretože v konečnom dôsledku ten variant nemusí byť mäkší. Už sme tu zažili aj niekoľko iných konaní, ktoré sa týkali lustrácií voľakedy, ten zákon tiež nebol dokonalý, čím nehovorím, že sa na Slovensku nemal používať. A vzniklo aj veľa ľudských tragédií a veľa škôd. Jednoducho, ten mäkší variant pri tých ľudských osudoch vôbec nemusel byť mäkší, skôr naopak." Trochu cynicky povedané, o rovnako tragické osudy obetí oboch režimov sa už dnes akoby nikto nezaujímal. Pritom cieľom Langošovho zákona bolo v prvom rade umožniť príbuzným a občanom, ktorí sa môžu cítiť dotknutí, prístup k tajným dokumentom, aby sa mohli dozvedieť pravdu o svojom živote. Skutočnosť, že je opätovné prijatie zákona ohrozené, pretože politická podpora zo začiatku júla sa už aj vzhľadom na predvolebnú kampaň nemusí opakovať, sa však netýka len osoby prezidenta. Ten len využil ústavné právomoci, rovnako ako skutočnosť, že bol ako bývalý komunistický aparátnik občanmi priamo a slobodne zvolený za hlavu štátu. Spoločnosť mu tým akoby generálne odpustila jeho komunistickú minulosť. Navyše, na rozdiel od susedných postkomunistických krajín na Slovensku celých dvanásť rokov neexistuje takmer žiaden občiansky tlak, ktorý by žiadal odtajniť dokumenty zo spomínaného obdobia. Hŕstka intelektuálov a historikov sa s podobnými žiadosťami dostala na okraj spoločnosti a je takmer zázrakom, že sa osamelému poslancovi bez straníckej podpory podarilo v parlamente zákon presadiť. Dodajme, že sa tak paradoxne stalo s podporou nedemokratickej opozície - Mečiarovho HZDS. Jeho opätovná podpora je však dnes viac ako otázna. Ak to zhrnieme, najväčší diel zodpovednosti za to, že slovenská spoločnosť je naďalej okovami prikutá k bralám temnej histórie, nesú politické strany a vlády od prvých slobodných volieb v roku 1990. Ani jedna vláda či koalícia podobný zákon nepripravila a zdá sa, že to ani po septembrových voľbách nemá nikto v pláne.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...