Hlas Ameriky	Dnes je pondelok, 7. júl 2008       3. august 2002 Mám dôvod si myslieť... Marián Leško Mám dôvod si myslieť, že HZDS je nervózne, ako už dlho nebolo. Jeho podpredseda Tarčák veľmi podráždene reagoval na výsledky prvého prieskumu, ktorý zachytil preferencie Gašparovičovho HZD. Stranu bývalej Mečiarovej dvojky podporuje viac než päť percent voličov – práve o tieto percentá je podpora HZDS v porovnaní s minulým mesiacom nižšia. Tarčákovo vyhlásenie, že prieskum falšuje realitu, že ide iba o „hry agentúr“, znamená, že sa situácia nevyvíja tak, ako si predseda Mečiar predstavoval, keď Gašparoviča z kandidačnej listiny vyradil. Je fascinujúce sledovať, s akým dešpektom a krajným pohŕdaním hovorí bývalý premiér o svojom dlhoročnom spolupracovníkovi, ktorý mu takmer desaťročie v parlamente kryl chrbát pri všetkých jeho protiústavných a protizákonných eskapádach. Aký asi vzťah má tento politik k svojim spolupracovníkom, keď o osobách, ktoré sa voči nemu „previnili“ iba tým, že ich sám vyradil z kandidátky, dokázal povedať: „Ja tých ľudí dobre poznám, keby boli dobrí, tak si ich necháme.“ Silácke reči predsedu HZDS však nemôžu zakryť a ani zamaskovať tristnú skutočnosť – do zoznamu kandidátov nezaradil najmä ľudí, z ktorých mal strach. Z Gašparoviča mal strach najväčší. Takmer dva roky sa pokúšal druhého najpopulárnejšieho politika HZDS zbaviť tak, že mu predkladal jednu lákavú ponuku za druhou. Lenže expredsedu parlamentu sa mu smerom nahor vykopnúť nepodarilo. Gašparovič nereflektoval na ponuku, aby sa stal predsedom NKÚ, sudcom ústavného súdu, kandidátom na primátora, ombudsmanom či šéfom VÚC, a tak ho predseda Mečiar začal podozrievať z najhoršieho. Expremiér nadobudol presvedčenie, že Gašparovič má „zrejme najvyššiu ambíciu v tomto štáte“. Spôsob, akým sa mu túto ambíciu prekazil, bol nanajvýš nedôstojný a voči HZDS urážlivý. Nominačný snem hnutia sa začal s trištvrtehodinovým meškaním, lebo pán predseda do poslednej chvíle robil v kandidačnej listine zmeny. Delegátom svoj návrh nepredložil písomne, iba ho prečítal. Na návrh z okresov, aby Gašparoviča zaradil na druhé miesto kandidátky, dostal záchvat zúrivosti, takže jeho krik počuli novinári aj cez zatvorené dvere. Predsedajúci snemu nedovolil, aby sa o takom návrhu hlasovalo. Z národnej kandidátky teda Gašparoviča vyradil, ale keď videl reakciu delegátov, ponúkol vyradenému kolegovi poslanecké miesto v Európskom parlamente. Pre Mečiara teda Gašparovič nebol dosť dobrý, aby mohol kandidovať do Národnej rady SR, ale bol pre neho dostatočne skvelý, aby mu dal ponuku na európske pôsobenie. Skutočnosť, že Mečiar svoje praktiky, ktoré bežne používa proti politickým súperom, uplatnil voči vlastným prominentným kolegom, vyvolali reakciu, s ktorou nerátal. Vyradený Gašparovič ešte na sneme hovoril, že z HZDS odísť nemieni, že bude robiť „všetko preto, aby HZDS voľby vyhralo“, ale keď pochopil, že nie je bez šance, Mečiara bez sentimentu opustil. Nový subjekt združuje všetkých, ktorí boli v HZDS tak dlho, že Mečiara za poloboha považovať nemôžu. Expremiér sa zbavil ľudí, o ktorých si myslel, že ho ohrozujú, lebo si nechcel komplikovať situáciu po voľbách. Tak sa stalo, že si ju skomplikoval pred voľbami. Keby predseda Mečiar myslel na Slovensko, tak by odišiel z politického života, lebo dobre vie, že práve on je najväčšou prekážkou pre prijatie Slovenska do NATO a do Európskej únie. Keby predseda Mečiar myslel na volebný výsledok svojho hnutia, tak by nevyradil z kandidačnej listiny politikov, ktorí mu teraz odoberajú percentá. Predseda Mečiar nemyslí ani na krajinu, ani na HZDS, lebo myslí predovšetkým a najmä na seba.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...