Hlas Ameriky	Dnes je pondelok, 7. júl 2008       5. august 2002 Zákon o obaloch potrebuje ešte odbornú diskusiu Katarína Lutherová Zatiaľčo rozhodnutie prezidenta vrátiť parlamentu zákon o obaloch prijali s uspojením výrobcovia a obchodníci, ochrancov životného prostredia tento krok hlavy štátu doslova pobúril. Viac k tejto problematike dodáva príspevok Kataríny Lutherovej. Keď sa 25.júna rozhodli poslanci Národnej rady, že schvália návrh zákona o obaloch, najväčšie zadosťučinenie prežívali zrejme mimovládne organizácie. Najviac aktívna bola v tomto smere Spoločnosť priateľov Zeme so sídlom v Košiciach, ktorá v ostatných mesiacoch organizovala po Slovensku masívne kampane za prijatie prísnych opatrení na zníženie množstva odpadov z obalov. Rozhodnutie prezidenta vypustiť zo zákona podľa nich najprínosnejšie opatrenie - znovuzavedenie zálohovaných jednorázových obalov - vnímajú ako jedno veľké nedorozumenie. Prezident Schuster a legislatívny odbor jeho kancelárie podľa slov hovorcu Jána Füleho absolvoval viacero konzultácií s rozličnými odborníkmi vrátane priemyselných skupín, kým vydal konečné odmietavé stanovisko. Ján Füle zosumarizoval výhrady k návrhu zákona takto: AUDIO: "V prvom rade tam bol problém toho, že súčasťou zákona nebol výmer, to znamená, nevedelo sa, koľko bude stáť ktorá vratná fľaša. Potom tam boli výhrady, ktoré prezentovali ľudia z ministerstva hospodárstva, že my dnes nevieme celkom presne povedať, koľko fliaš sa nám podarí recyklovať, aké percento." Aktivisti zo Spoločnosti priateľov Zeme tvrdia, že zálohový systém je najúčinnejší spôsob zberu, pretože miera vyzbierania zálohových, teda v súčasnosti sklenených fliaš je okolo 90 percent. Ak by sa stanovil limit recyklácie jednorázových plastových fliaš na 80%, znížilo by sa na Slovensku množstvo odpadov o 35 až 40 tisíc ton ročne, čo jednoznačne hovorí v prospech spotrebiteľa a životného prostredia. Oponenti tohto spôsobu argumentujú tým, že tieto výpočty sú nereálne. V Európe sa zálohy na jednorázové obaly zaviedli len vo Švédsku a v Dánsku, kým v okolitých krajinách sa takýto systém nezaviedol. Zavedenie povinných záloh na Slovensku tak hrozí záplavou nenávratných obalov najmä zo susedných krajín a rizikom, že sa z obchodov postupne stanú "zberné suroviny". Nevyriešený je aj zber iných než dutých plastových obalov a predovšetkým, ako zdôraznil manažér Slovenského priemyselného združenia pre obaly a životné prostredie, Peter Krasnec: AUDIO: "Tento systém nabúrava celkovú koncepciu separovaného zberu na Slovensku tým, že v rámci separovaného zberu sa práve separujú sklenené a plastové fľaše." Čo znamená, že prostriedky, ktoré už obce vložili do nákupu kontajnerov, separačných liniek a iných mechanizmov, potrebných na separovaný zber, by vyšli v konečnom dôsledku nazmar, nehovoriac už o strate pracovných príležitostí. Asociácia, ktorá združuje desať priemyselných skupín výrobcov, navrhuje nahradiť variant zavedenia vratných obalov iným riešením, ktoré sa v súčasnosti overuje ako pilotný program. Hovorí opäť Peter Krasnec. AUDIO: "Tento systém, ktorý vychádza z trinástich krajín EÚ, je systém založený a riadený priemyslom. Princíp projektu je veľmi jednoduchý. V súčasnosti ho naše združenie testuje od roku 2000. Pokrývame asi 48 obcí, teda približne l450 tisíc obyvateľov. Na základe zmluvného vzťahu naše združenie poskytuje financie obciam za to množstvo obalov, ktoré vyzbierali a odovzdali následne na zhodnotenie a recykláciu." Ako však manažér združenia priznal, separovaný zber ešte nie je tak rozšírený po Slovensku, aby 300 korún na tonu separovaného odpadu bolo motivačným príspevkom pre všetky obce a ich obyvateľov. Navyše ak zákon o odpadoch nezvýhodňuje užívateľov separovaného zberu a rastúce poplatky za odvoz komunálneho odpadu sa každého týkajú rovnako. V každom prípade je to alternatívne riešenie, ktorým sa však predkladatelia ani zákonodarci pri príprave zákonov o odpadoch a obaloch vážnejšie nezaoberali a rozhodli sa len pre jeden skôr ekologický variant. Ako povedal hovorca prezidenta Schustera Ján Füle: AUDIO: "V tejto chvíli pán prezident zvažoval v prvom rade záujem spotrebiteľa, to znamená, aby sa nezdvihla cena výrobkov, ktoré dostáva na stôl. Jednoducho, aby to riešenie bolo ekonomické aj ekologické " Dodajme , že posledné slovo o konečnej podobe sporného zákona budú mať už o dva týždne opäť poslanci.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...