Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 20. júl 2008       6. august 2002 O temných stránkach minulosti krajín strednej a východnej Európy – I. časť Jaroslav Rozsíval Od pádu komunizmu v rokoch 1989 až 91 sa v krajinách strednej a východnej Európy začala postupne otvárať aj téma vysporadúvania sa s minulosťou. Nielen tou komunistickou, ale aj minulosťou, týkajúcou sa napríklad obdobia druhej svetovej vojny. Nejde však o ľahkú úlohu. Téma účasti občanov tej-ktorej krajiny na zločineckých aktivitách okupačných režimov, či už nacistických, alebo sovietskych, patrí vo všetkých postkomunistických krajinách k veľmi neobľúbeným a často aj dobre utajovaným. Zastieraniu smutnej minulosti sa nevyhli ani dnešné západné demokracie, napríklad v prípade verejnej diskusie o otrokárstve, či likvidácii pôvodných obyvateľov Ameriky v Spojených štátoch, kde sa o týchto témach nehovorilo až do 60-tych rokov. Vo Francúzsku sa verejne otvorila otázka kolaborácie vichystického režimu s nacistickým Nemeckom až po uverejnení filmu Marcela Ophulsa „Ľútosť a škoda“ v roku 1971. Rakúsko sa dodnes prezentuje ako obeť nacizmu – a to napriek skutočnosti, že veľká časť jeho obyvateľstva vítala pripojenie k Nemeckej ríši v roku 1938 a podieľala sa aj na nacistických zločinoch Hitlerovho režimu. V krajinách bývalého socialistického bloku rozhodovali viac ako 50 rokov komunistickí cenzori o tom, čo a kto sa môže stať predmetom historického výskumu a čo, alebo kto nie. A tak dlhoročné vymývanie historického povedomia obyvateľov týchto krajín nechalo mnohých v presvedčení, že oni boli IBA obeťami zločinov nacizmu a komunizmu a nie ich páchateľmi. Nie inak tomu bolo aj v Poľsku, kde sa prednedávnom začalo diskutovať o podiele Poliakov na zločinoch voči ich židovským spoluobčanom. Historik Kolumbijskej univerzity v Spojených štátoch István Deák často krát upozorňoval na mimoriadnu brutalitu nacistov vo východnej Európe. Riziká, súvisiace s pomocou miestneho obyvateľstva prenasledovaným Židom, boli podľa neho mimoriadne vysoké: AUDIO: Ak sa ktorýkoľvek Poliak snažil ochraňovať Žida, alebo mu chcel dať iba kúsok chleba, či cigarety, riskoval smrť. Ak nejaká roľnícka rodina skrývala žida na svojej farme, Nemci prišli a zabili všetkých, celú rodinu a spálili celý jej majetok. To však podľa Deáka nevylučuje, že jednotlivci sa takisto mohli podieľať na zločinoch, alebo že národ, ktorý trpel, mohol takisto spôsobiť utrpenie iným národom: AUDIO: Mnohí Poliaci sa zúčastňovali na perzekuovaní Židov, alebo boli sami páchateľmi. Jednou vecou je nevpustiť niekoho do svojho domu, pokiaľ by mohol spôsobiť smrť celej rodiny. Inou vecou je ísť do lesa, ako to mnohí roľníci robili, a naháňať tam Židov, ktorí sa tam skrývali a vydať ich potom úradom. Podobne je tomu aj v iných postkomunistických krajinách, v ktorých sa dlhé roky jednoducho o niektorých témach radšej nehovorilo, alebo sa o nich zverejňovali iba polopravdy, či lži. To, akým spôsobom sa v povojnovom Československu uskutočňovalo vysídlenie nemeckého, či maďarského obyvateľstva, je dodnes pre mnohých obyvateľov Českej, alebo Slovenskej republiky tabu. Lenže aj tu dochádza k významným zmenám – k slovu sa dostávajú historici, ktorí postupne vynášajú na svetlo zaujímavé a často aj kruté fakty a dokumenty. Sú však oblasti, v ktorých im ich pátranie sťažuje nedostatok materiálov, či výpovedí svedkov, ktorí už nežijú. Medzi najpozoruhodnejšie počiny minulých rokov pri odhaľovaní minulosti Česka i Slovenska patria aj diela mladých českých a slovenských filmárov: Napríklad český dokumentárny film autorov Boka a Šmoka „Medzi slepými bláznami“ odhalil verejnosti aktivity tzv. bratislavskej pracovnej skupiny, ktorá významne prispela k záchrane veľkej časti prenasledovaných slovenských Židov, alebo film Mateja Mináča o Nicholasovi Wintonovi, ktorý zachránil niekoľko sto českých a slovenských detí pred smrťou v koncentračných táboroch, dokázal odkryť aj množstvo neznámych historických materiálov, týkajúcich sa citlivého obdobia nedávnych česko-slovenských dejín. O témach, ktoré sú dôležitou súčasťou národného i historického povedomia obyvateľov krajín strednej a východnej Európy, je treba samozrejme otvorene hovoriť a diskutovať. Nielen v záujme pravdy, ale aj v záujme zdravého fungovania spoločnosti.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...