Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 7. september 2008       7. august 2002 Vláda schválila legislatívny zámer o kapitalizačnom pilieri dôchodkového poistenia Oľga Štefucová Kabinet dnes na svojej schôdzi jednohlasne schválil aj legislatívny zámer na vypracovanie zákona o kapitalizačnom pilieri dôchodkového poistenia. Podrobnosti o dokumente, ktorý predkladal minister práce, sociálnych vecí a rodiny Peter Magvaši, pripája teraz Oľga Štefucová. Výsledná podoba legislatívneho zámeru, s ktorou dnes bez pripomienok súhlasil kabinet, je výslednicou rokovaní na úrovni Hospodárskej rady vlády, Rady hospodárskej a sociálnej dohody a Porady ekonomických ministrov. O to viac zaráža, že z politického hľadiska opäť alibisticky prešla v dvoch alternatívach. To môže spôsobit, že ich rozpracovaním, porovnávaním výhodnosti a nákladovosti a ďalšími politickými diskusiami stratí Slovensko ďalšie mesiace, ak nie roky. Autorstvo prvej z alternatív možno pripísať ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny a druhú navrhlo ministerstvo hospodárstva. Rozdielnosť medzi nimi vysvetľuje minister sociálneho rezortu Peter Magvaši: AUDIO: "Rozdielnosť vyplýva samozrejme z otázok garancií týchto dvoch alternatív, v spôsobe kontroly a dozoru, prípadne regulácie. Je tu potom rozdielnosť v otázke výberu správcu aktív, vo vedení a administrácii účtov a z toho samozrejme vyplývajú rozdielnosti v rizikách a v nákladoch." Rovnaké sú však v osobnom i vecnom rozsahu poistenia, vo vymeriavacom základe a predpokladanej príspevkovej sadzbe. Podobne sú obe alternatívy zhodné aj v spôsobe investovania, respektíve správy aktív, ako aj v celkovej nákladovosti. Minister Magvaši však vidí rozdiel v nákladoch na správu systémov, pričom podľa neho zahraničné údaje hovoria o tom, že náklady na správu súkromných penzijných fondov sú vyššie. Aj preto sa ministerstvo rozhodlo podporiť skôr alternatívu s prevahou príspevkov do priebežného systému - čo platí doteraz - než na individuálne účty. Práve osobné účty však tvoria všade vo svete podstatu kapitalizačného piliera dôchodkového poistenia a zaručujú väčšiu mieru spravodlivosti. Naviac, ak sa občan môže rozhodnúť, ktorému penzijnému fondu svoje peniaze zverí. Minister Magvaši však argumentuje: AUDIO: "V prvom a druhom pilieri garantujeme ústavné práva občanov, preto ich formulujeme ako povinné systémy. Pretože ak niečo má štát garantovať, tak spätne potom musí dať aj určitú povinnosť pre občana sa na tomto podieľať." Podľa dnes schváleného návrhu legislatívneho zámeru budú teda v počiatočnej fáze príspevky na osobné účty viac ako symbolické, čo zároveň znamená, že horizont prechodu z priebežného systému na osobné účty sa oddiali, reforma bude drahšia a občania v tejto prechodnej fáze budú platiť oveľa viac, ako dostanú. Navyše, na návrh ministerstva bude o umiestnení úspor určených na dôchodky rozhodovať správna rada, akási organizačná zložka Sociálnej poisťovne, kde má určujúci vplyv štát. Odbúrava sa tak nielen konkurenčný prvok, ale navyše zároveň hrozí, že členovia tejto novokreovanej rady budú nominovaní politicky alebo pretlačení lobistickými skupinami. Sociálna poisťovňa by sa v takomto prípade stala najsilnejším hráčom, ktorý bude rozhodovať o výnosoch zo spravovaných peňazí. Podľa Petra Magvašiho však konkurečný prvok v správe peňazí má význam iba pri krátkobových výnosoch, pričom v tomto prípade ide o dlhodobý výnos v horizonte 20-30 rokov. Peter Tatár, ktorý sa v parlamente neúspešne snažil presadiť poslanecký návrh, upozorňuje na riziká vládnej koncepcie: AUDIO: "Riziká sú, že mešká, riziká sú, že táto vláda nemôže ovplyvniť, čo sa stane s peniazmi z plynární, pretože ak sa budúca vláda rozhodne inak, tak táto vláda na to nemá vplyv. Riziká sú, že spolu to bude drahšie a že o jednu až dve generácie dlhšie budeme platiť za to, že sme tú reformu neurobili včas a dôsledne." Pritom návrh hotového zákona, ktorý pripravila Tatárova OKS, počítal so spustením dôchodkovej reformy už v januári 2003. Namiesto peňazí z privatizácie SPP vo výške 61 miliárd korún - ktoré aj podľa členov kabinetu tvoria iba zhruba pätinu celkových nákladov na vybudovanie kapitalizačného piliera - počítal pri štarte reformy predovšetkým s úsporami v štátnom rozpočte a výnosmi zo štátnych dlhopisov. Podpredseda vlády pre ekonomiku Ivan Mikloš však poslanecký návrh odmietol pre "mimoriadnu finančnú záťaž do budúcnosti". Koľko bude stáť dôchodková reforma, pod ktorej legislatívny zámer sa dnes podpísala Dzurindova vláda, však tiež ťažko odhadnúť. Málo to určite nebude.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...