Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       8. august 2002 Podľa Tatára má vládna koncepcia dôchodkovej reformy priveľa rizík Oľga Štefucová Kabinet na včerajšej schôdzi schválil legislatívny zámer na vypracovanie zákona o kapitalizačnom pilieri dôchodkového poistenia. Šéfa rezortu sociálnych vecí zároveň zaviazal, aby samotnú legislatívnu normu pripravil do konca tohto roka. To prakticky znamená, že problému dôchodkovej reformy sa ujme až budúca vláda. Pritom poslanecký návrh hotového zákona predložil do parlamentu už v máji Peter Tatár z OKS. Poslanci ho však odmietli, rovnako ako vláda, ktorá ho považuje za finančne príliš náročný. Oľga Štefucová sa s Petrom Tatárom stretla pri mikrofóne Slobodnej Európy. RFE: V čom sú hlavné rozdiely medzi Vašim poslaneckým návrhom zákona o dôchodkovom poistení a legislatívnym zámerom, ktorý schválila vláda? P. Tatár: "My sme navrhli dostatočný podiel peňazí do kapitalizačného piliera. To značí, aby už dnešní mladí ľudia mali plne v rukách svoj budúci dôchodok - 10 percent z objemu miezd. Navrhli sme, aby sa postupne celkom zrušil prvý pilier, ktorý práve prináša problémy. A tým pádom by sme v priebehu jednej, jeden a pol generácie mali vyriešený celý problém starobných dôchodkov. Tým efektívnym, rýchlym tempom to môže stáť tri, štyri, päťkrát toľko, ako máme z plynární, ale ročne vieme ušetriť 40-50 miliárd zo štátneho rozpočtu. Tak, ako je on dnes postavený. Ekonómovia vedia, že je to možné. Druhý zdroj toho financovania sú práve štátne dlhopisy, keď sa zoberú na 20-25 rokov. Pri miere inflácie a pri nízkom úročení je to oveľa výhodnejšie, ako paralelne investovať do deficitného prvého piliera. Za ďalšie sa dá použiť aj čílska skúsenosť, že ľudia, ktorí sú starší a odchádzajú do kapitalizačného piliera, dostanú od štátu tzv. dlhopis uznania. To znamená, že sa im tam zaráta odpracovaný počet rokov a zhruba to, čo tam vložili do prvého piliera. A keď dôjdu do dôchodkového veku, tak individuálne štát potom uhradí ten ich podiel peňazí. Samozrejme, že rozdiely sú aj v tom, že my sme išli na jednoznačne konkurenčné, súkromné dôchodkové fondy - mali sme tam veľmi dôslednú kontrolu pomocou Úradu pre finančný trh - a navrhovali sme zároveň znižovať odvody. Aký je teda rozdiel medzi vládnou koncepciou, na ktorú vláda žiaden vplyv po voľbách mať nebude, čiže nevieme, čo sa s ňou stane, a medzi našim návrhom zákona? Keby bol v máji prijatý, tak už máme spustenú reformu, už táto generácia mladých ľudí bude mať maximálnu kontrolu nad svojim budúcim dôchodkom. Zvýši sa sporivosť ľudí a zásadne sa posilní kapitálový trh, čím sa zvýši dostupnosť investícií v ekonomike a zároveň by sme rýchlym tempom odbúrali už dnes skrytý dlh v dôchodkovom systéme." RFE: Už ste niečo naznačili, aké sú riziká z vášho pohľadu tej vládnej koncepcie kapitalizačného piliera? P. Tatár: "Riziká sú, že mešká, riziká sú, že táto vláda nemôže ovplyvniť, čo sa stane s peniazmi z plynární, pretože ak sa budúca vláda rozhodne nejako inak, tak táto vláda na to nemá vplyv, že spolu to bude drahšie a že o jednu až dve generácie dlhšie budeme platiť za to, že sme tú reformu neurobili včas a dôsledne. Riziká sú, že sa pomalšie bude rozvíjať hospodárstvo. Riziká sú, že sa podvedome, ale aj vedome - však ľudia vo vláde tomu musia nejako rozumieť - ďalej budeme tváriť, že netreba ostatné reformy. To znamená zásadné zoštíhlenie vlády, zásadné úspory, zásadná zmena verejných financií, napríklad odbúraním dotácií a všetkého nevýhodného, do čoho štát z našich daní vráža peniaze. Takže v podstate vládna koncepcia predpokladá taký mierny pokrok v medziach zákona. A to vôbec nesúvisí ani s programovým vyhlásením tejto vlády, ktorá práve končí." RFE: Na rokovanie vlády predložil minister práce, sociálnych vecí a rodiny spomínanú koncepciu. Z vášho pohľadu najväčšie výhrady voči tomuto návrhu? P. Tatár: "Neskoro, strašne malý podiel z povinných platených peňazí má ísť do toho druhého piliera. Čiže budú určite oveľa nižšie dôchodky, keby sa realizovala vládna koncepcia. Bude to drahšie a navyše mnohé veci sú tam ešte neujasnené. Takže vôbec nevieme, aký osud tento návrh bude mať." RFE: Vidina, že v nejakom časovom horizonte ten kapitalizačný pilier bude spustený? P. Tatár: "To je naozaj už v rukách budúcej vlády. Táto vládna koalícia, najmä vďaka tomu, že našu podanú ruku na dobrý návrh zákona odmietla, jednoducho prepásla šancu."		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...