Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 20. júl 2008       9. august 2002 Hodnotiaca správa o zdravotnom stave obyvateľov Slovenskej republiky Oľga Štefucová Dzurindova vláda tento týždeň schválila hodnotiacu správu o zdravotnom stave obyvateľov Slovenskej republiky. Podľa jej predkladateľa - ministra zdravotníctva Romana Kováča - materiál hodnotí situáciu systémom, ktorý je akceptovaný v celej Európe a hovorí o hodnotách zdravia, ktoré sú celosvetovo prijaté ako hlavné atribúty zdravia príslušnej populácie. Na niektoré rozpory medzi konštatáciami v správe a realitou v slovenskom zdravotníctve upozorňuje v nasledujúcej poznámke Oľga Štefucová. V prvom rade vychádzajme z vyjadrenia šéfa rezortu Romana Kováča, ktorý pred novinármi uviedol správu ako "ucelený sumár základných kritérií o zdravotnom stave obyvateľov, indikujúci výsledok práce zdravotníckych pracovníkov". Tí sami však najlepšie vedia, v akých podmienkach dosiahli výsledky, ktoré radia Slovensko síce medzi trojicu najlepších postkomunistických krajín, tie však všeobecne zaostávajú za krajinami Európskej únie. Pre potvrdenie tejto konštatácie stačí porovnanie základných kritérií - teda strednej dĺžky života a úmrtnosti. V roku 2000 - to sú totiž "najčerstvejšie" údaje, z ktorých "Kováčova" správa vychádza - dosiahla stredná dĺžka života 66,6 roka. Dlhšieho života ako Slováci sa zo skupiny transformujúcich sa krajín dožívajú iba obyvatelia Českej republiky a Slovinska. Trojica sa však v tomto parametri ani len nepriblížila k poslednej "tabuľkovej" krajine Európskej únie, ktorou je v tomto prípade Portugalsko so strednou dĺžkou života 69 rokov. Z celosvetového pohľadu potom za prvým Japonskom Slovensko zaostáva až o celých 8 rokov. Alarmujúcim je však fakt, že rozdiely medzi krajinami bývalého východného bloku a vyspelými krajinami sa v posledných desiatich rokoch výrazne zvýšili. Platí to zároveň aj pre rozdiely v dĺžke života mužov a žien. Príčiny negatívneho vývoja vidia odborníci predovšetkým v nepriaznivých ekonomických podmienkach a rastúcej nezamestnanosti, ako dôsledku kolapsu bývalých socialistických ekonomík. Premietnuté do slovenskej reality to potom znamená, že v porovnaní so stavom ekonomík v ostatných krajinách strednej a východnej Európy, dosiahnutou mierou nezamestnanosti a stavom transformácie sociálnej sféry možno zhoršovanie zdravotného stavu obyvateľov ešte iba očakávať. Takýmto trendom sa však Kováčova správa vôbec nevenuje. Ani kritérium úmrtnosti nevyznieva z pohľadu medzinárodných tabuliek oveľa priaznivejšie, keď jedine pri dojčeneckej úmrtnosti dokázalo Slovensko udržať pozitívny trend. Príčiny úmrtí, medzi ktoré patria choroby obehového systému, úrazy a nádorové ochorenia, krajinu radia do druhej polovice tabuľky postkomunitického bloku, v tabuľke s vyspelými európskymi krajinami potom až na povestný "chvost". K najväčším problémom Slovenska však pri takomto hodnotení treba zaradiť demografický vývoj, kde sa čísla v posledných dvoch rokoch pohybujú už v zápornej oblasti - to znamená, že úmrtnosť je vyššia ako prirodzený prírastok obyvateľov. A aj keď tento moment úzko súvisí s dopadom ekonomickej transformácie na populáciu, nemožno obísť ani pohľad z čisto zdravotného hľadiska, keďže za posledné roky výrazne stúpa počet rizikových tehotenstiev, potratov či vážnych zdravotných defektov u novonarodených detí. Takúto analýzu však správa tiež neobsahuje. Ak minister Kováč - a s ním celá vláda, ktorá správu v stredu tento týždeň schválila - vyjadril spokojnosť s vývojom v oblasti zdravotného stavu obyvateľov, povedzme, že ide minimálne o pohľad čisto rezortný. Vychádzajúci z metodológie porovnávania štatistických čísiel, bez použitia vzťahových súvislostí. A tu by sa žiadalo, aby sa do správy dostali aj údaje o vynakladaných prostriedkoch na liečbu, rozsah a šírka zdravotného poistenia, dostupnosť zdravotníckych služieb, liekov a zdravotných pomôcok, ďalej údaje o vývoji invalidity v krajine, vyťaženosť lekárov a personálu nemocníc, hodnotenie podmienok, v ktorých ľudia v rezorte pracujú, atď. Rovnako, ako sa totiž pri hodnotení zdravotného stavu populácie v správe nehovorí o dopadoch ekonomickej situácie, neuvádza táto ani dopady životného prostredia. Ak mal materiál podať súhrnný obraz o tejto oblasti na Slovensku za posledné štyri roky, rozhodne ho vo vládou schválenej podobe nemožno považovať za ucelený, ani indikujúci výsledok práce zdravotníckych pracovníkov. K jednému i druhému prívlastku - ktoré použil Roman Kováč v súvislosti so správou - totiž ešte veľa chýba.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...