Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 6. júl 2008       12. august 2002 Zvláštna (ne)činnosť Generálnej prokuratúry Milan Žitný Pojednávanie v trestnej veci zneužitia právomoci verejného činiteľa voči bývalému námestníkovi Slovenskej informačnej služby Jaroslavovi Svěchotovi sa uskutoční na bratislavskom krajskom súde zrejme až po voľbách - obžalovaný je odrazu hospitalizovaný a podľa jeho obhajcu nebude súdu k dispozícii minimálne mesiac. Ide o trestnú kauzu, v ktorej sa nemôže exnámestník SIS odvolávať na tzv. Mečiarove amnestie - Svěchota je obžalovaný zo zneužívania finančných prostriedkov, vyčlenených zo štátneho rozpočtu pre tajnú službu, na osobné účely. V kauze trestného činu zavlečenia sa zatiaľ nemusí Svěchota dávať hospitalizovať - senát ústavného súdu pod vedením sudcu Šafárika vyhovel pred dvoma rokmi jeho sťažnosti a uznal platnosť Mečiarových amnestií z marca a júla 1998. Situácia by sa však mohla zmeniť a súdne pojednávanie v tejto kauze by mohlo byť obnovené, pokiaľ sa generálna prokuratúra rozhodne konať. Generálny prokurátor Milan Hanzel v júni tohto roku vyhlásil po rozhodnutí bratislavského krajského súdu o zastavení stíhania Ivana Lexu, že podá voči tomuto rozhodnutiu sťažnosť na Najvyššom súde SR. Podľa generálneho prokurátora je stále možné páchateľov zavlečenia stíhať a odvoláva sa pritom na nález ústavného súdu, ktorý vyriekol v auguste 1999 senát vtedajšieho sudcu ústavného súdu Jána Drgonca. Bratislavský krajský súd sa však v rozhodnutí o zastavení stíhania exriaditeľa SIS Lexu a ďalších obvinených neodvoláva na Mečiarove amnestie, ale na to, že prípad bol už v minulosti raz odložený. Voči tomuto odôvodneniu namieta dozorujúci prokurátor Michal Serbin, a preto spracoval podklady pre podanie sťažnosti Generálnou prokuratúrou SR (GP SR) na Najvyšší súd SR (NS SR). Pokiaľ by NS SR vyhovel sťažnosti GP SR, krajský súd by musel pokračovať v procese. Ešte stále by však mohol stíhanie Lexu a ďalších spoluobvinených zastaviť a odvolať sa pritom na Mečiarove amnestie. Generálna prokuratúra by mohla takémuto vývoju predísť tým, že zároveň s podaním sťažnosti by sa obrátila na ústavný súd, aby rozhodol, ktorý z dvoch nálezov ústavného súdu o Mečiarových amnestiách je vlastne platný. Pokiaľ by ústavný súd rozhodol, že platí nález senátu Jána Drgonca z augusta 1999, ktorý umožňuje stíhanie Lexu a spol., proces by musel pokračovať. Ak by ústavný súd uznal za platný nález senátu ústavného sudcu Šafárika, ktorý vyšiel neskôr než nález Drgoncovho senátu, krajský súd by mohol stíhanie definitívne zastaviť. Z týchto dôvodov je nepochopiteľné, prečo generálna prokuratúra doteraz nepodala takýto podnet na ústavný súd. Pritom obidva existujúce nálezy ústavného súdu k Mečiarovým amnestiám sú svojím obsahom v príkrom protiklade. Prvý nález, ktorý vydal druhý senát ústavného súdu pod vedením vtedajšieho sudcu Jána Drgonca v auguste 1999 k sťažnosti Ivana Lexu na jeho trestné stíhanie, hovorí, že obidve Mečiarove amnestie sa vzťahujú len na oznámenie o trestnom čine, nie však na trestný čin zavlečenia. Drgoncov senát preto konštatoval, že Lexova sťažnosť nie je opodstatnená. Šafárikov senát o čosi neskôr rozhodoval o sťažnosti Jaroslava Svěchotu a vyhovel jej s tým, že Mečiarove amnestie sú platné, a preto Svěchotu nemožno v tejto veci stíhať. Pozoruhodné je však to, že všeobecne sa tvrdí o nestíhateľnosti páchateľov únosu kvôli Mečiarovým amnestiám. Ako keby ani neexistoval nález Drgoncovho senátu. Keby GP SR podala podnet na ústavný súd, mohli by byť odstránené pochybnosti a najmä rôzne doterajšie interpretácie Mečiarových amnestií. Aj bratislavský krajský súd si možno uvedomuje tenkú pôdu, na ktorej sa pohybuje pri zastavení trestného stíhania Lexu a spol., a na amnestie sa vo svojom rozhodnutí neodvoláva. V Lexovom prípade nepochybne stále platí nález Drgoncovho senátu a ak niekto chce argumentovať nálezom Šafárikovho senátu, nemôže sa generálna prokuratúra nečinne prizerať a mala by chcieť mať v tom jasno. Zdá sa však, že do toho sa generálnej prokuratúre veľmi nechce. Keby chcela mať jasno, už by tak asi dávno urobila.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...