|
|
| |
|
Dnes je štvrtok, 24. júl 2008
|

|
|
![[spolocnost]](/images/spoltitle.gif)
|
12. august 2002
|
Filmovým dokumentom za zvýšenie tolerancie voči menšinám
|
Katarína Lutherová
|
Po dvojročnej príprave je od dnešného dňa na svoju prezentáciu pripravený cyklus l0-tich dokumentárnych filmov o spolužití väčšiny s národnostnými menšinami na Slovensku i v niektorých ďalších európskych krajinách. Projekt uviedli dnes jeho tvorcovia v rámci rozbiehajúcej sa mediálnej kampane. Viac informácií získala Katarína Lutherová.
Spoločný projekt s cieľom zviditeľniť multietnický charakter slovenskej spoločnosti, ale aj spolužitie rôznych národov v krajinách Európskej únie, sa podľa slov Jany Kviečinskej, šéfky sekcie ľudských práv a menšín na Úrade vlády, začal uskutočňovať už pred dvoma rokmi.
AUDIO: "Slovensko jednu z mála vecí, ktoré môže ponúknuť Európe, je spolužitie menšín. To znamená, urobili sme filmy o spolužití tu na Slovensku, ale aj o spolužití menšín v zahraničí. Máme tam Španielsko, Belgicko, Tirolsko, máme tam Fínsko. Z týchto príkladov sme chceli ukázať: je to iné na Slovensku? Je tu tolerancia cudzie slovo?"
Projekt, ktorý spoločne financovala SR a Európska únia, je komplexný a zasahuje rôznymi prostriedkami všetky vrstvy spoločnosti. Patria doň školenia na zvýšenie miery tolerancie u mienkotvorných vrstiev, ale aj medzi školopovinnou mládežou. S uvádzaním filmových dokumentov sú spojené rozhlasové a televízne diskusie, koncerty, billboardové kampane. V súvislosti s realizáciou filmových dokumentov, Jana Kviečinská uviedla:
AUDIO: "Pán Hledík a Barok film sú výhercami verejnej súťaže, to znamená, že podali projekt a ten bol najlepší. Koncepcia bola vytvorená. Povinné cviky boli tie témy, ktoré sme my vedeli pred tými dvoma rokmi odhadnúť, že sú zaujímavé pre Slovensko."
Scenárista a režisér Peter Hledík dokázal zaktivizovať celú slovenskú filmovú obec a výsledný tematický výber formoval priamo podľa tvorcov jednotlivých filmov. Hoci filmový projekt mal niektoré povinné predpísané témy, zostalo dosť priestoru na slobodný výber a najmä na autorský prístup, oslovovanie divákov viac prostredníctvom emócií, filmovej poetiky ako suchou rečou faktov.
Scenárista a režisér Peter Hledík si v súvislosti s utlmením filmovej tvorby na Slovensku uvedomoval aj možnosť prezentácie slovenských tvorcov nielen doma, ale aj v zahraničí. Ako sám stručne túto príležitosť zhodnotil:
AUDIO: "Ja som veľmi rád, že všetci oslovení, vrátane Juraja Jakubiska pochopili, že nejde o politické agitky, ale že ide o možnosť nakrútiť film."
Jakubiskov dokument o rusínskom etniku s názvom Farebné kamienky, ktorý dnes večer uviedla STV ako prvý z cyklu desiatich filmov, je dostatočným príkladom, aká silná výpoveď sa dá docieliť takmer polhodinovou sondou do života osobitého etnika s využitím výraznej filmovej poetiky. Tento potenciál si jasne uvedomoval aj významný filmový režisér, ktorý bezprostredne po dnešnej novinárskej projekcii svojho filmu uviedol:
AUDIO: "Mne sa tento projekt páčil kvôli jednej veci. Tak ako existujú v prírode kvetiny, živočíchy, ktoré odchádzajú a všetci bubnujú, že ich treba zachrániť, že sú ohrozené, tak existujú ľudské generácie, etnické skupiny, ktorým hrozí zánik. Sú tu také tam-tamy, že tá Európa bez národností by bola ako kytica bez kvetov, je to pravda."
Cyklus dokumentárnych filmov postupne zameria pozornosť na vytrácajúcu sa nemeckú a chorvátsku enklávu, spolunažívanie Slovákov a Maďarov na južnom území, ale napríklad prinesie aj dobovú výpoveď o Košiciach ako multietnickom meste, kde nie bez problémov dodnes spolunažívajú Nemci, Židia, Maďari, Rómovia, Rusíni a Slováci. Ako povedal ďalší z tvorcov Vladimír Štric, sú to ľudia, ktorí majú v sebe tú úžasnú energiu a silu, aby mohli prežiť a zachovať si svoj jazyk a kultúru. Je dôležité, aby si to uvedomili aj Slováci, pretože vo veľkej Európe bude každý národ v akomsi menšinovom postavení. Projekt je teda príspevkom aj k ich sebapoznaniu a k uvedomeniu si vlastnej identity.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|