Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       13. august 2002 Presun kompetencií v školstve sprevádza niekoľkonásobné porušenie zákona Oľga Štefucová Presun kompetencií v oblasti školstva stále sprevádza množstvo nevyriešených problémov. Medzi najvážnejšie patrí uzatvorenie delimitačných protokolov a s tým súvisiace usporiadanie majetkovoprávnych vzťahov, oddlženie škôl a ich financovanie po delimitácii. Od každého zo spomenutých okruhov problémov sa odvíja celý rad úloh pre tri rezorty, ktoré ich musia riešiť v súčinnosti. V téme pokračuje Oľga Štefucová. Ani jeden z rezortov školstva, financií a vnútra nepredpokladal, že presun kompetencií v oblasti školstva bude sprevádzať také množstvo problémov, aké dnes - prakticky 6 týždňov po nadobudnutí účinnosti zákona - čaká na vyriešenie. Hoci štátny tajomník ministerstva vnútra Ivan Budiak pred novinármi dnes priznal, že mnoho z nich sa dalo predpokladať, odpoveď na otázku, ako je možné, že nadobudnutím účinnosti zákona zároveň dochádza k jeho porušovaniu, zostal dlžný. Nebyť totiž faktu, že už samotný zákon definoval termín prechodu základných a stredných škôl a školských zariadení pod samosprávne orgány obcí a miest, či VÚC dňom 1. júla tohto roka, o presune by sa vôbec nedalo hovoriť. Budiak definoval okruhy hlavných problémov najskôr v zložitosti problematiky, v neusporiadaných majetkovoprávnych vzťahoch a zlom technickom stave objektov škôl. Ďalej Budiak uviedol: AUDIO: "Ďalšou príčinou týchto rôznych problémov je z nedokončeného, alebo nie úplného oddlženia prevádzkových dlhov na úseku školstva." Treba povedať, že hoci ministerstvo školstva vyrovnalo ku koncu minulého roka dlhy vo výške 510 miliónov, nik nevedel odhadnúť, do akej výšky narastú v priebehu prvého polroka, teda do termínu prechodu kompetencií. Odhady ministra školstva Petra Ponického - ešte na začiatku júla hovoril o maximálnom dlhu 400 miliónov - ani ministra financií Františka Hajnoviča - v rovnakom termíne predpokladal 300 miliónov - sa nepotvrdili. Sú totiž oveľa vyššie. Milan Malecký z ministerstva školstva napriek konštatácii, že výška rozpočtu v rezorte na tento rok bola oveľa vyššia ako v predchádzajúcich 5-tich rokoch, musel priznať, že zosumarizované dlhy všetkých prekvapili: AUDIO: "Práve vzhľadom na tú výšku rozpočtu sme nepredpokladali - to treba priznať - že tá výška záväzkov k 30.6. bude taká vysoká, ako je - viac ako 760 miliónov korún." Ministerstvo školstva si takúto výšku naakumulovaného dlhu vysvetľuje na jednej strane dopadom účinnosti zákona o financovaní škôl, kde došlo k navýšeniu výdavkov pre alternatívne stredné školstvo - čo spôsobilo navýšenie výdavkov o 150 miliónov. Druhý faktor vidí rezort vo vyššej fakturácii za energie školám, kde plynárne akceptujú tieto subjekty v podnikateľskej kategórii. Problém je však v tom, že SPP nemieni z tejto pozície ustúpiť a prípadné rozdiely v cenách za plyn školám odpočítať. Otvorenou v rezorte školstva zostáva ešte aj otázka, kde nájsť potrebných ďalších 490 miliónov korún na vyplatenie pohyblivých zložiek mzdy, ktoré pracovníkom prináležia na základe zákona o verejnej službe. Realita teda vyzerá tak, že na samosprávne orgány síce materské a základné školy a školské zariadenia prešli, nie však v súlade so zákonom. Vláda ho nenaplnila jednoducho v tom, že nenašla peniaze na oddlženie rezortu. A ako dnes priznal Ján Masaryk z ministerstva financií, peniaze nevie nájsť ani jeho rezort. Ministerstvo školstva spolu s ministerstvom financií preto odporúčajú "vykryť" dlhy z prostriedkov z privatizácie. Fond národného majetku však oponuje, že s ničím takým nepočítal. Napriek tomu však "horúci zemiak" putuje podľa štátneho tajomníka ministerstva vnútra Ivana Budiaka na vládu. AUDIO: "Aj tu by si štát mal splniť svoju povinnosť, aby celá táto problematika bola oddlžená, aby samospráva začínala so svojim školstvom z nulového základu, teda bez dlžôb. Ministerstvo školstva predložilo materiál do vlády.Vláda musí zaujať stanovisko k tomu, aby sa tieto finančné prostriedky našli." Urobiť by tak mala 21. augusta. Ak dobre rátame, takmer 2 mesiace po účinnosti zákona o presune kompetencií v školstve. Ak však peniaze vláda aj nájde je jasné, že to bude iba v balíku z privatizácie SPP. Teda v tom, kam siaha dnes už každý rezort. Koľkože to bolo rečí práve v súčasnom kabinete o tom, že peniaze z privatizácie tohto strategického podniku si Slovensko nesmie dovoliť "prejesť". Tentoraz hrozí, že takmer miliardu prehltnú dlhy v školstve. Preto sa treba pýtať, dokedy bude tento trend pokračovať?		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...