Hlas Ameriky	Dnes je pondelok, 7. júl 2008       13. august 2002 Nezávislé ženské hnutie Urobme to! dostáva spoločenskú podporu Katarína Lutherová Neformálne ženské hnutie Urobme to! sa prvý krát verejnosti predstavilo v apríli tohto roku. Za pár mesiacov svojej existencie si stačilo získať podporu vyše šesdesiatky mimovládnych organizácií zameraných na rozvoj občianskej spoločnosti a založiť deväť regionálnych koordinačných centier po celom Slovensku. Viac informácií o jeho činnosti a poslaní získala Katarína Lutherová. Iniciátorkou neformálneho ženského hnutia je z kultúrneho prostredia známa organizátorka rozsiahlych mediálnych projektov Ľubomíra Slušná. Za všetky vydarené akcie spomeňme prezentáciu slovenskej kultúry v New Yorku pred dvoma rokmi, ktorú so svojimi spolupracovníkmi zabezpečila. Aj vďaka jej manažérskym schopnostiam a dobrým kontaktom v zahraničí sa novej mimovládnej organizácii v krátkom čase podarilo získať niekoľko finančných grantov. Okrem prostriedkov z Európskej komisie aktivity nezávislého ženského hnutia podporilo aj kanadské, americké a nórske zastupiteľstvo, košická U.S.Steel a spoločnosť Coca-cola Slovakia. Vďaka štedrosti sponzorov sa rozbehla mediálna kampaň vo veľkom štýle s billboardami, televíznymi spotmi a dokonca už vyšli aj dve čísla občasníkov, v ktorých sa bližšie predstavujú zakladajúce členky a tiež ciele nového hnutia. Ľubomíra Slušná v súvislosti s iniciatívou spoločného úsilia za zlepšenie postavenia žien v spoločnosti povedala: AUDIO: "Najviac nás ovplyvnil februárový prieskum, kde sme sa dozvedeli, že 4l percent slovenských žien, ktorých je 5l% v populácii, čiže väčšina, si myslí, že v nadchádzajúcich voľbách ich hlas nič nezmení." Navyše prieskumy hovorili aj o tom, že vyše l5 percent žien vyjadrilo svoje rozhodnutie nezúčastniť sa na voľbách. Signál o vysokej miere apatie a nezáujmu žien o spravovanie vecí verejných spojil už jestvujúce mimovládne organizácie so zameraním sa na uplatnenie a rovnoprávnosť žien a nové hnutie vypracovalo program na aktivizáciu žien prostredníctvom kultúrnych a vzdelávacích programov. Členom hnutia sa môže stať každý, kto chce prispieť k riešeniu problémov žien v spoločnosti, teda ja záujemcovia z radov mužov, jednotlivci i organizácie. Záujem o stretnutia a diskusie so ženami už prejavili aj niektoré predstaviteľky zo zahraničia. V Komárne diskutovala manželka amerického veľvyslanca na Slovensku Eileen Weiser. A na seminári Obraz ženy v médiách vystúpila ako lektorka Fiona Campbell, televízna producentka BBC. Ako uviedla Ľubomíra Slušná: AUDIO: "Celé neformálne hnutie má tri fázy. Od fázy: ženy, hovorme o tom, čo nás trápi, sme sa 11.augusta presunuli do fázy: ženy žiadajme, na čo máme nárok." Okrem mediálnej kampane sa na tento cieľ zameriavajú aktivistky hnutia na verejných diskusných fórach, ktoré prebiehajú postupne v 22 mestách. Medzi zakladajúce členky, ktoré diskutujú so ženami v regiónoch, sú mnohé verejne známe tváre z oblasti kultúry, podnikateľskej sféry, ale aj komunálnej politiky a z oblasti ľudských a menšinových práv. Konkrétne kroky vedúce k zlepšeniu postavenia žien sa samozrejme nezaobídu bez úzkej spolupráce s politickými stranami. Z dvanástich politických strán na výzvu ženského neformálneho hnutia zareagovalo deväť subjektov, ktoré súhlasili so spoločnými verejnými vystúpeniami. Ako dodala Dagmar Šimúnková z organizácie Profesionálne ženy: AUDIO: "Jednak treba, aby ženy vstupovali do politiky, ale samozrejme treba, aby politické strany ich dávali na svoje kandidátne listiny." Ako Dagmar Šimúnková pripomenula, skúsenosti zo sedemročnej spolupráce hovoria o tom, že všetky politické strany síce prejavili v proklamatívnej rovine záujem o väčší podiel žien v politike, zatiaľ však zostalo iba pri sľuboch. Dôkazom sú kandidátne listiny, kde v lepších prípadoch politici pridelili ženám najviac jedno miesto v prvej desiatke kandidátov. Preto prebiehajúcu volebnú kampaň chcú aktivistky neformálneho ženského hnutia Urobme to! využiť na aj na to, aby dosiahli zaradenie niektorých svojich konkrétnych návrhov do vládneho programu novej vlády. Či si v tomto smere nekladú maximalistické požiadavky, sa ukáže po voľbách.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...