Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       15. august 2002 Michal Kravčík : "Prezident mal šancu, keď bol primátorom Košíc" Oľga Štefucová Vodohospodári, ekológovia i klimatológovia sa zhodujú v jednom: pod súčasný charakter počasia sa podpísal svojim konaním človek. Enormným vysušovaním, zabetónovaním čo najväčších plôch, v strednej Európe socialistickou výstavbou odvodňovacích kanálov a meganádrží. Slovensko v tomto "ťažení" na vodohospodársku rovnováhu nebolo výnimkou. Oľga Štefucová sa na túto tému pozhovárala s Michalom Kravčíkom z mimovládnej organizácie "Ľudia a voda". RFE: Keby sme to mali tak veľmi konkretizovať z pohľadu Slovenska, ktoré aktivity sa podpísali pod hrozbu, že krajina čelí extrémnym vplyvom počasia? M. Kravčík: Tam je najväčší paradox, že vysušovanie spôsobuje nárast živelných pohrôm. To znamená smrští, extrémnych dažďov, súch, dokonca aj tornád. To znamená, aj tá vrtuľa, ktorá stále teraz dlhodobo nad strednou Európou, to je vlastne ten istý faktor, ktorý spôsobil človek. RFE: Dá sa takto negatívne hodnotiť aj tých posledných 12 rokov? M. Kravčík: Posledných 12 rokov ani nie, lebo vlastne tá stratégia bola odštartovaná po 2.svetovej vojne. Keď zoberieme napríklad poľnohospodárska politika rozorávala medze, odvodňovala, likvidovala mokrade, zeleň. Prosto všetky bariéry z poľnohospodáskej krajiny. A vlastne teraz, to sú už len dozvuky. To znamená, že za tých 12 rokov posledných sa nič neudialo a ide sa v tých istých šľapajach, ktoré sa zahájili po 2.svetovej vojne a poľnohospodársky priemysel, ktorý bol naštartovaný približne v 50-tich rokoch. RFE: "Slovenské vlády ale minimálne v posledných rokoch avizovali prijímanie veľkých koncepčných, respektíve strategických programov na ochranu klímy, vôd, ekosystémov. V roku 2000 bol prijatý vládny vodohospodársky program? M. Kravčík: Je mi to ľúto, musím konštatovať, že tento vodohospodársky program nas prevenciu pred povodňami nespĺňa tie kritériá, ktoré ukazujú, že zasa budú zlyhávať a sú veľmi rizikové, pretože to sa nedá len od stola riešiť tieto problémy, technokraticky. Treba zásadne zmeniť koncepciu využívania systémových krokov zemského povrchu. To znamená, treba motivovať všetkých vlastníkov vôd, užívateľov pôd, zemského povrchu, aby nedrancovali, nevytvárali podmienky pre veľmi rýchly odtok dažďových vôd. Pretože práve vysušovanie spôsobuje nárast živelných pohrôm. RFE: Prezident republiky Rudolf Schuster sa v súvislosti s terajšími povodňami kriticky vyjadril na adresu súčasnej vlády, že nekonala minimálne od tých tohtoročných jarných povodní? M. Kravčík: No, je mi ľúto, že pán prezident až teraz hovorí o tom. A dobre vedel - lebo je Košičan - o iniciatívach "Ľudia a voda". My sme ho párkrát žiadali, kým bol ešte primátorom Košíc, v súvislosti s Tichým Potokom a nemal záujem sa s nami stretnúť. Stretol sa niekoľkokrát s pánom Binderom ako riaditeľom Vodohospodárskej výstavby. My sme aj v roku 2000 vydali publikáciu "Voda pre tretie tisícročie" a túto publikáciu sme zaslali všetkým poslancom Národnej rady, všetkým ústavným činiteľom a zrejme ju zahodili do koša. Tam bolo vlastne popísané to, čo nás čaká, ak budeme pokračovať vo vysušovaní zemského povrchu. A je mi to ľúto, že až táto povodeň začína ovplyvňovať ich správanie sa. Ako som včera počul pána prezidenta, že komplexne to treba riešiť. Tak komplexne je už pripravený program povodia Svinky, tak nech sa páči. Pán prezident má možno šancu ukázať, že stojí si za svojimi slovami a že podporí túto iniciatívu, ktorú odštartovali starostovia. RFE: Podľa šéfa rezortu pôdohospodárstva Pavla Koncoša Slovensko má na to, aby súčasnú situáciu zvládlo. Aj keď by malo pristúpiť k prehodnoteniu vodohospodárskej koncepcie, ktorú sme už spomínali? M. Kravčík: Bohužiaľ musím konštatovať, že ministerstvo pôdohospodárstva, hlavne sekcia vodného hospodárstva, je v duchovnej kríze a nemá veľmi veľký záujem na tom, aby odštartovalo systémové kroky na protipovodňovú prevenciu a riešenie komplexného integrovaného manažmentu. Sú síce tlaky z Európskej únie v náväznosti na prístupový proces, aby sa zavádzali tieto veci. Trochu to poznamenalo aj vodný zákon, ale nie v takej miere, aby došlo k zásadnej zmene. Takže ja sa veľmi obávam, že nič nové pod slnkom nebude. Aj keď hovoril pán minister Koncoš, že áno. Ale ja už tomu neverím, pretože poznám týchto ľudí a to je generačný problém. To je problém myslenia, problém rozmýšľania, ako dať dohromady všetky veci, ktoré by mali pozitívny vplyv a priniesli ovocie pre občanov Slovenskej republiky."		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...