Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       21. august 2002 Nemecká vláda chce financovať historické záplavy odložením daňovej reformy Ján Šalgovič, Mníchov Gigantická záplavová vlna rieky Labe sa nezadržateľne valí Nemeckom. Zo Saska-Anhaltska sa prelieva do severných spolkových krajín: Šlezvicka-Holštajnska a Meklenburska-Predpomoranska. Zanecháva po sebe neuveriteľnú spúšť . Škody sú obrovské. O projektoch, ako financovať znovuobnovu postihnutých oblastí, nachádzajúcich sa predovšetkým na území bývalej Nemeckej demokratickej republiky, Vás teraz informuje náš stály mníchovský spolupracovník Ján Šalgovič. Odhady škôd sa zvyšujú každým dňom. V súčasnosti sa pohybujú okolo 10tich miliárd eúr. Poisťovňa Allianz dokonca vyrátala 15 miliárd eúr. Politici začali ihneď uvažovať, kde na znovuvýstavbu zaplavených oblastí zobrať peniaze. Návrhy ekonomických odborníkov a osamotených liberálnych politikov znížiť štátne výdavky sa ihneď ocitli v čiernej diere nezáujmu špičkových predstaviteľov hlavných strán: vládnych sociálnych demokratov a opozičných kresťanských politikov. Ďalšie námety sa už točili okolo získavania dodatočných príjmových finančných prostriedkov do erárnej pokladnice. Plány zvýšiť daň z pridanej hodnoty sa ukázali byť politicky nepresaditeľné. Veď ktorý politik by chcel spáchať niekoľko týždňov pred voľbami politickú samovraždu tým, že by zvýšil DPH? Rozšíriť deficit štátneho rozpočtu nad povolenú úroveň európskeho Paktu stabilitu zavrhli po chvíľkovom váhaní koaliční predstavitelia. Uvedomili si negatívny hospodársko-politický dosah takéhoto rozhodnutia pre celú Európsku úniu. Časovo predsunúť Pakt solidarity s východonemeckými krajinami sa takisto ukázalo byť nerealistické. Aj tento návrh sa rozplynul v nenávratne. Nakoniec však kancelár Schröder prišiel na šikovnú ideu, ako prísť k peniazom. 1. januára 2003 mala vstúpiť do platnosti druhá fáza daňovej reformy; mala sa znížiť úroveň dane z príjmov. Schröder ju posunul o jeden rok. Týmto vznikol v štátnom rozpočte „prebytok“ vo výške takmer 7 miliárd eúr. Efekt je jednoduchý: tvorba štátneho rozpočtu na budúci rok je v pokročilom štádiu. Je v ňom – samozrejme – zakomponovaná aj pôvodne zamýšľaná znížená daň z príjmov. Keď ju teraz spolkový kabinet nezníži podľa prvotných predstáv, a vznikne virtuálne rozpočtové plus – a tento miliardový obnos sa použije na financovanie znovuvýstavby zaplavených regiónov. Ide vskutku o elegantné riešenie: Solidaritu s obeťami povodní zaplatia občania tým, že sa vzdajú peňazí, ktoré ešte vôbec nemajú vo vrecku. Opozičné kresťanské strany potrebovali niekoľko okamihov, aby sa spamätali z tohto oslobodzovacieho finančno-poliitckého kancelárskeho manévru. Nakoniec našli východisko z predvolebnej núdze: Principiálne súhlasili s odložením daňovej reformy o jeden rok. Pranierovali však asociálnosť tohto návrhu. Preto podmienili súhlas v druhej komore parlamentu, v Spolkovej rade, tým, že do solidárneho spoločenstva treba pribrať aj kapitálové spoločnosti, veľké koncerny, ktoré majú tak či onak dostatok peňazí. Týmto by sa podľa CDU a CSU vyvážila sociálna nerovnováha. Reakcie SPD sú viac-menej pozitívne, ak odhliadneme od povinnej predvolebnej verbálnej šermovačky. Hlavné strany si takto strategicky rozdelili úlohy: ľavicoví sociálni demokrati iniciovali finančné neodľahčenie námezdne zarábajúcich; pravicové kresťanské strany (dočasné?) zvýšenie daňového bremena akciových spoločností.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...