Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 21. november 2008       21. august 2002 Okupácia v troch obrazoch s epilógom Milan Žitný Tridsiate štvrté výročie okupácie Československa vojskami Varšavskej zmluvy je príležitosťou pozrieť sa na tento dátum v troch súčasných obrazoch ľudskej i historickej pamäti. Obraz prvý: Parlament. Národná rada SR schválila deň pred výročím invázie zákon o sprístupnení dokumentov bezpečnostných zložiek štátu v období rokov 1939 až 89 a o založení Ústavu pamäti národa. Parlament schválil zákon po druhý raz po jeho vrátení prezidentom, ktorý navrhol neprijať ho ako celok. Zákon podporili poslanci vládnej koalície i opozície, ale na jednej i druhej strane zostali husté výnimky, najmä v radoch bývalých členov komunistickej strany. Predčasne "samodesignovaný premiér" Robert Fico, dnes už tiež bez červenej knižky, sa zdržal. V roku 1968 mal iba štyri roky, po páde komunizmu "len" dvadsaťpäť. To je možno krátky čas na politickú pamäť, ale dostatočný na politickú kariéru. Obraz druhý: Výzva HZDS k tolerancii. Pre HZDS je výročie 21.augusta dôvodom na výzvu k tolerancii, vzájomnému rešpektovaniu a dialógu (sic!). Vladimír Mečiar tiež vyštudoval právnickú fakultu počas komunistického režimu, napriek tomu, že po invázii okupačných vojsk bol vyhodený zo strany i z práce a bol zaevidovaný Štátnou bezpečnosťou ako nepriateľská osoba. Vzápätí začal študovať a aj doštudoval právo, čo bol buď mimoriadny prírodný úkaz, alebo tichý súhlas moci, pretože režimom prenasledované osoby nemali v 70.rokoch šancu študovať na vysokých školách. Obraz tretí: Prezident. Prezident Rudolf Schuster, bývalý predstaviteľ Ústredného výboru KSS, si neželá, aby sa krajina vyrovnávala s minulosťou tým, že ju bude slobodne skúmať. Svoju budúcnosť však vidí hlava štátu jasne - v roku 2004 bude opäť kandidovať na funkciu prezidenta. Vtedy si pripomenieme 36.výročie okupácie. Epilóg: Volebná kampaň. Dnes je však ešte len 21.august 2002. V deň 34.výročia invázie komunistických armád východného bloku do Československa sa začala na Slovensku oficiálna predvolebná kampaň. Do parlamentných volieb idú bývalé obete komunistického režimu i bývalí súdružskí kolegovia ich prenasledovateľov. Mnohí členovia komunistickej strany sa rozptýlili do celého spektra politických strán odľava doprava, ako keby ani nikdy inam nepatrili. Aj Komunistická strana Slovenska drží krok s dobou - aspoň vo využívaní moderných komunikačných technológií. Na svojej internetovej stránke však ponúka starý obsah - nájdete tu napríklad jedálny lístok z reštaurácie v roku 1974, aby tak strana ukázala, že počas okupácie sa žilo na Slovensku lepšie. Nájdete tu aj honoráre populárnych hercov a spevákov z roku 1989, aby trpiaci ľud videl, ako sa za okupácie dobre žilo nevďačným umelcom, ktorí odvrhli štedrú ruku strany a v novembri 1989 sa pridali na stranu revolučných zmien, rušiacich monopol komunistov na politické privilégiá. A tak od roku 1990 po zrušení monopolu jednej strany voliči slobodne volia a budú tak voliť aj o štyri týždne. Po voľbách budú podľa dobrého zvyku opäť nadávať na politikov, ako ich zasa oklamali a zneužili. "Aký je rozdiel medzi komunistickým režimom a dneškom?", pýtajú sa ľudia nahnevane. Nuž taký, že vtedy museli pod hrozbou sankcií ísť voliť, ale nemohli si vybrať a teraz si môžu vybrať, ale nevedia, podľa akého kľúča. Ale ich očakávania sú obrovské: nemožné ihneď, zázraky do troch dní a zodpovednosť za vlastnú voľbu preniesť na niekoho iného. Najlepšie a najčastejšie na toho, koho volili. Epilóg by mal byť krátky, lenže krátka je na Slovensku iba historická a ľudská pamäť. Na kolaboráciu s okupantmi radšej zabudnúť a zvaliť všetku vinu na súdruha Vasiľa Biľaka, ktorého zať, dnešný predseda KSS Jozef Ševc, tvrdí na internetovej stránke KSS: "My sme sa ničím neprevinili!" Predseda KSS môže byť pokojný - poslanci z radov jeho bývalých súdruhov, podľa jeho slov "prezliekači kabátov", nepodporili novelu Trestného zákona, aby propagácia komunizmu bola rovnako trestná ako propagácia fašizmu. Aj takúto podobu majú dnes dôsledky okupácie z augusta 1968.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...