Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       23. august 2002 Diskriminácia Rómov v slovenských médiách Oľga Štefucová Dôvody pre zorganizovanie seminára "Médiá vo vzťahu k Rómom" - ktorý sa dnes konal v Bratislave - boli podľa pracovníkov Sekretariátu splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity hneď dva. Prvým je veľký vplyv, ktorý na formovanie identity etnických skupín majú médiá, druhým potom negatívny obraz, ktorý zatiaľ väčšina mienkotvorných slovenských médií vo vzťahu k Rómom prezentuje. Čo vedie k takýmto záverom už objasňuje v nasledujúcom príspevku Oľga Štefucová. V prvom rade to nie je iba všeobecne rozšírený názor založený na intuitívnom vnímaní problematiky, ale predovšetkým toto konštatovanie vychádza z výsledkov monitoringu, ktorý pravidelne vykonáva a vyhodnocuje Slovenský helsinský výbor. Pracovníci Sekretariátu splnomocnenkyne vlády pre rómske komunity sa aj z dôvodu, že ide o dlhodobý trend negatívnej prezentácie života rómskej populácie rozhodli vstúpiť do dialógu s novinármi, pričom v ňom vidia jednu z možností, ako situáciu zmeniť. Hovorí jedna z organizátoriek seminára Agnes Horváthová: AUDIO: "Médiá na Slovensku sa venujú Rómom buď iba v neutrálnej forme, že konštatujú, že niečo sa udialo - nejaká akcia - alebo v negatívnej. To znamená, že sa spájajú Rómovia s kriminalitou, spájajú sa s nevzdelanosťou. A veľmi málo sa hovorí o tom, že sa robia aj dobré veci. Že sú úspešné projekty, že sú mladí vzdelaní Rómovia, ktorí sa snažia zmeniť v rómskej komunite veľa vecí. O tom sa veľmi málo vie." Monitoringy, ktoré Slovenský helsinský výbor so zacielením na obraz Rómov v médiách vykonal v rokoch ´98-´99 a 2001-2002 pritom sledovali problematiku nielen z hľadiska toho, cez aké témy je rómska populácia prezentovaná, ale aj to, kto je nositeľom informácií. Teda či ich podávajú predstavitelia štátnej správy, samosprávnych orgánov, respektíve polície. Vyhodnotenie monitorigu ukázalo, že pokiaľ ide o štruktúru tém, zodpovedá skutočnej situácii. To znamená, že Rómovia sú prezentovaní najmä cez problematiku ľudských práv - v poslednom období predovšetkým cez problém emigrácií, ale zahrnuté sú aj otázky rasového násilia - ďalej sa médiá poväčšine venovali sociálnej situácii rómskych rodín a na to nadväzujúcu pomoc štátu. Podľa sociológa Borisa Benkoviča zo Slovenského helsinského výboru je však väčším problémom spôsob informovania o živote Rómov. AUDIO: "Tam sú problémy práve s tým vyčleňovaním a so zovšeobecňovaním. Čo sa týka vyčleňovania, je tam podľa mňa diskriminácia Rómov, pretože žiadna iná menšina nie je vyčleňovaná v rámci kriminality. To znamená, nehovorí sa o rusínskej kriminalite, nehovorí sa o kriminalite etnických Maďarov, ale úplne ako samozrejmosť sa berie tzv. rómska kriminalita, čo veľmi výrazne zhoršuje imidž Rómov." Navyše, v rámci štatitistických údajov o podiele Rómov na výške kriminality považujú ochrancovia ľudských a občianskych práv za zavádzajúce odčleňovanie tohto etnika od ostatných národností, čím vzniká rozpor s Ústavou SR. Z údajov posledného sčítania ľudu totiž vyplýva, že Rómovia sa hlásia k slovenskej národnosti. Je preto odôvodnené sa domnievať, že ich zaradenie v policajných štatistikách pod označenie Róm je často výsledkom iba vizuálneho kontaktu. Podobne možno na základe monitoringu Slovenského helsinského výboru hovoriť o vyčleňovaní rómskeho etnika v printových a elektronických médiách aj v sociálnej oblasti. Termíny ako rómska pôrodnosť, či rómsky pôrod sú totiž jasným diskriminačným prejavom. Opäť hovorí Boris Benkovič: AUDIO: "Prosto lekár, ktorý je pri tom pôrode rozhodne, že to dieťa má rómsku národnosť. Akým právom? V podstate sa to dostáva aj do tých záznamov zdravotných a tí ľudia možno o tom vôbec nevedia, že takýto záznam spravil ten lekár." Istú nápravu pri prezentácii obrazu a života Rómov v médiách na Slovensku by mohol priniesť antidiskriminačný zákon. Ten však poslanci odmietli. Podľa ochrancov ľudských a občianskych práv však problém nespočíva iba v "ochote" prijímať nové zákony. Základom zostáva dodržiavanie tých existujúcich. Vo vzťahu k médiám a nimi prezentovaným informáciám o rómskej populácii zostáva stále na prvom mieste dodržiavanie istého etického kódexu, ktorý by však mal vynútiteľný charakter. Jednoducho povedané, pri jeho porušení by malo zmysel žiadať nápravu aj súdnou cestou.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...