Hlas Ameriky	Dnes je pondelok, 7. júl 2008       27. august 2002 Volebné programy strán sú stručnejšie a všeobecnejšie ako v roku 1998 Jana Pankovčínová Prierez volebnými programami 12-tich politických strán, ktoré sa uchádzajú o priazeň voličov v septembrových parlamentných voľbách, obsahuje dnes prezentovaná publikácia Inštitútu pre verejné otázky. Viac informácií už ponúka Jana Pankovčínová. Ako konštatoval prezident tejto mimovládnej organizácie, politológ Grigorij Mesežnikov, zmyslom analýzy skupiny expertov bolo predložiť verejnosti jasnejšiu predstavu o predvolebných prioritách a sľuboch kandidujúcich strán. Oproti podobnej štúdii z roku 1998 súčasná analýza naznačuje aj isté nové trendy. Politické subjekty totiž voličovi ponúkajú omnoho stručnejšie záväzky pre budúce pôsobenie. Hoci to na jednej strane umožnilo predložiť vecnejší charakter politických programov, na strane druhej mnohé pálčivé otázky subjekty z programov vynechali, resp. im venovali iba malý zovšeobecňujúci priestor. Pre budúcnosť si tak strany podľa analytikov vytvorili omnoho väčší manévrovací priestor na zdôvodnenia, prečo svoje ciele nenaplnili. Publikácia je rozdelená na niekoľko kapitol. Prvú, venovanú otázkam demokracie, právneho štátu a ústavnosti v programoch politických strán, charakterizoval Grigorij Mesežnikov takto: AUDIO: „Skromnejšie zastúpenie problematiky právneho štátu a demokracie mohlo byť spôsobené tým, že kľúčové otázky, súvisice s touto problematikou boli v priebehu volebného obdobia vyriešené.“ Ďalšou príčinou, pre ktoré politici týmto otázkam nevenovali veľkú pozornosť, je podľa Mesežnikova slabšie expertné zázemie strán. Podľa neho analýza naznačuje nepravdepodobnosť možnej ďalšej novelizácie ústavy, avšak veľmi pravdepodobné sú zmeny volebného systému, ktoré chce odštartovať viacero subjektov. Podobne podľa neho možno očakávať tlak na zoštíhlenie budúcej vlády, štátnej správy či zmeny územného členenia krajiny, avšak kompromis sa bude hľadať ťažko, keďže strany majú viacero nekompatibilných predstáv. Naopak, zhodu u väčšiny politických programov možno nájsť v oblati zahraničnej a bezpečnostnej politiky - s výnimkou KSS a SNS, ktoré majú vážne výhrady k integračným ambíciám Slovenska smerom k EÚ a NATO. Zhoda priorít sa však oslabuje v oblasti vnútornej bezpečnosti krajiny, keďže strany navrhujú viacero odlišných postupov a riešení. Sociologička Iveta Radičová analyzovala volebné programy strán v oblasti sociálnej politiky a kritickým hlasom konštatovala: AUDIO: „Sociálne problémy sú tie, ktoré najviac rezonujú momentálne v predvolebnej kampani, najviac o nich politici rozprávajú a dalo by sa očakávať, že tak ako veľa im venujú ústami, rovnakú pozornosť im venujú aj vo svojich volebných programoch. Nie je tomu tak.“ Politické strany zároveň podľa Radičovej nerozoznávajú význam základnych pojmov a systému sociálnej politiky, ktorú tvoria na seba nadväzujúce oblasti, takže výsledkom sú často aj mätúce návrhy riešení: AUDIO: „Ten mix a chaos v tých programoch je natoľko vážny, že ja som sa cítila ako Sherlock Holmes, aby som našla, o čo im vlastne ide, pretože štátnu sociálnu podporu si väčšina strán zamieňa so sociálnou pomocou pre chudobných a nízkopríjmové rodiny. Sociálnu pomoc zužujú iba na systém služieb, tým pádom im vzniká taká mätež riešení, ktoré je veľmi ťažké zrealizovať.“ Programy strán ponúkajú rôzne riešenia podľa svojej ideologickej orientácie, pričom však najmä ľavica podľa expertov nevychádza z reálnych možností ekonomiky. K ľavici pritom Radičová okrem „klasických strán“ ako je KSS, SDĽ či nová strana SDA priradila aj program Ficovho SMER-u s tým rozdielom, že väčší dôraz kladie na kontrolu používania sociálnych dávok. Podobná je aj analýza ekonomických programov strán, ktoré podľa Andreja Salnera zväčša podceňujú finančnú realistickosť a splniteľnosť svojich sľubov. Vo všeobecnosti však podľa Salnera platí nasledovné: AUDIO: „Nastal určitý ústup od takých konkrétnych, merateľných záväzkov a strany skôr sľubujú v tej ekonomike také všeobecné zmeny. Žiaľ, musím konštatovať, že spoločnou črtou takmer u všetkých strán je, že tá finančná realistickosť tam absentuje. To znamená, strany v tej ľavej časti spektra hovoria najmä o nových výdavkoch, nehovoria ale prakticky takmer vôbec o tom, akým spôsobom sa tieto peniaze získajú.“ Takmer vôbec politické strany nepredstavujú program v oblasti národnostnej politiky. Jediná, ktorá ho predstavuje pravidelne, je Strana maďarskej koalície - podľa politológa Miroslava Kusého je však „šitý na mieru“ práve pre potreby maďarskej komunity. AUDIO: „Terajšie programy sú podstatne horšie z tohto hľadiska, ako boli tie predchádzajúce.“ Väčšina strán pritom ani jednou vetou neponúka riešenia pre rómsku menšinu, ktorá je mimoriadne citlivo vnímaná aj zo strany zahraničia, dodal Miroslav Kusý.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...