|
|
| |
|
Dnes je sobota, 26. júl 2008
|

|
|
![[spolocnost]](/images/spoltitle.gif)
|
27. august 2002
|
Strany v politických programoch zlyhali
|
Mária Hlucháňová
|
Dnes zverejnil Inštitút pre verejné otázky svoju analýzu predvolebných programov niektorých politických strán. Hodnotenie anylytikov nebolo vôbec pozitívne. Viac už pripája Mária Hlucháňová.
Podľa sociologičky Ivety Radičovej sú programy nielenže stručnejšie, ale najmä všeobecnejšie a nekonkrétnejšie ako v minulosti. Dokonca konštatovala, a pridali sa aj ďalší autori analýzy, že v špecifických témach chýba návrh systematického riešenia. To je podľa nej najvýraznejší nedostatok napríklad citlivej sociálnej problematiky. Istým prekvapením však boli informácie aj o tom, že autori straníckych programov použili aj nesprávne výrazy, čo dokumentuje, že v problematike nie sú odborníkmi.
Keď sa novinári zaujímali o dôvody takéhoto nečakaného "zlyhania" politických strán (veď viaceré na Slovensku už vládnu štyri roky), Iveta Radičová konštatovala:
AUDIO: „Tie politické strany pochopili, že na Slovensku sa volič nerozhoduje podľa politického programu a že energia vložená do tvorby politického programu je vlastne pomerne zbytočná. A naviac - čím viac napíšete, čím ste konkrétnejší, tým väčšia možnosť kontroly. Teda čím menej toho vložíte na ten papier a čím všebecnejšie, tým máte väčšie pole (...) možných tancov, možných manévrov.“
Radičovej vysvetlenie má dve polohy. Jedna, že strany rezignovali na štandardnú (hoci syzifovskú) výchovu vlastných voličov, pre ktorých by program strany znamenal sumár hlavných princípov, cieľov a spôsobov naplnenia jej ideí. Druhá poloha hovorí o prekvapujúcej opatrnosti strán a hnutí nedávať na papier toho príliš veľa a mať tak pred verejnosťou čo najširší manévrovací priestor v prípadných rokovaniach o novej koalícii. Tu svoje urobili pravdepodobne skúsenosti z posledných volieb, keď sľuby súčasnej koalície, ktoré boli konkrétne, sa nerealizovali. A ak, tak za príliš vysokú cenu ústupkov. Takáto stratégia však opäť nepôsobí dobre na prípadného voliča, ktorý môže zo svojich obľúbencov byť už krátko po voľbách veľmi sklamaný, a strana ho vlastne získa len dočasne. Treba však zdôrazniť, že takéto správanie sa strán si vynucuje situácia, ktorá na Slovensku momentálne je. Štandardných strán je minimum, rovnako je ich takých, ktoré majú stabilné zázemie voličov. Nehovoriac o tom, že chýba zásadné rozvrstvenie medzi pravicu, ľavicu a stred. Väčšina kandidujúcich subjektov bojuje o každý hlas bez toho, aby v prvom rade patril k jej hodnotovej orientácii alebo aby stranu podporoval dlhodobejšie.
Samostatnou kapitolou je však otázka odborného zázemia strán a hnutí. Hodnotenie Inštitútu pre verejné otázky totiž nesie v sebe aj nepríjemné posolstvo, že takýmto väčšina subjektov nedisponuje. Ak už program strany má vecné a odborné nedostatky, potom je namieste sa spýtať, s kým chcú strany a hnutia spravovať krajinu v nasledujúcich štyroch rokoch? Kde sa stala chyba, že nedokážu k sebe pritiahnuť ľudí, ktorí veci rozumejú? Prečo sa rozutekali do zahraničia, či do mimovládneho sektora a prečo sa odmietajú identifikovať politicky? Pred štyrmi rokmi to bolo jednoduchšie, predvolebná agenda bola jasná. Dnes, keď je krajina pred dverami euroatlantických štruktúr, keď zápasí s veľkými problémami v sociálnej oblasti, v zdravotníctve, už nepostačia tie nástroje, heslá a tí ľudia, ktorí vyhovovali pred štyrmi rokmi. Problémy a témy sa posunuli (chvalabohu) aj na Slovensku o niečo vyššie poschodie. Strany však, zdá sa (až na malé výnimky), zostali zaskočené. To nie je vôbec dobrá správa pre voliča a samozrejme ani pre krajinu.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|