Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       3. september 2002 Rumunské školstvo: Učitelia odchádzajú Jaroslav Rozsíval Nielen slovenskí, ale aj rumunskí študenti dosahujú na medzinárodných súťažiach vynikajúce výsledky – a to napriek pomalému zavádzaniu školských reforiem a zlému finančnému zabezpečeniu rumunských škôl. Odborníci však varujú, že práve tieto skutočnosti odrádzajú mladých Rumunov venovať sa učiteľskej profesii – celej krajine by tým v budúcnosti hrozil výrazný úpadok školstva. Rumunské médiá informovali pred viac ako mesiacom o vynikajúcom úspechu dvoch stredoškolských študentov, ktorí získali zlaté medaily na stredoeurópskej olympiáde informačných vied. Súťaž mladých programátorov, dotovaná UNESCO, sa konala toto leto v Košiciach. Obaja študenti – Daniel Dumitran a Victor Costan - cestovali do Košíc jeden a pol dňa vlakom - i keď na náklady rumunského ministerstva školstva, čo samozrejme vzbudilo pozornosť rumunských médií. Táto pozornosť sa však čoskoro zmenila vo verejné pobúrenie, keď námestník rumunskej ministerky školstva vyhlásil, že Košice sú podľa neho dostatočne blízko, takže študenti tam mohli ísť aj na bicykli. Príklad, hovoriaci sám za seba: Rumunsko má v súčasnosti školský systém, ktorý je síce na jednej strane schopný pripraviť mimoriadne vzdelaných študentov, ktorému však na druhej strane chýbajú financie, kvalifikovaný personál a potrebné reformy. Rumunské ministerstvo školstva sa síce môže pochváliť 56 cenami, ktoré jeho študenti získali tohto roku na rozličných medzinárodných súťažiach, avšak priznáva, že úroveň jeho vzdelávacieho systému je veľmi nevyrovnaná. Hovorí rumunská ministerka školstva Ecaterina Andronescuová: "Rumunské školy sú bohužiaľ poznačené tým, čo ja nazývam heterogénnosť. Popri veľmi dobrých školách ktoré má náš system a ktoré sa môžu zúčastniť na akejkoľvek súťaži, máme ešte stále školy, kde je ešte treba veľmi veľa urobiť." Podľa Andronescuovej budú študenti, ktorí úspešne reprezentovali Rumunsko, dodatočne odmenení a finančné ocenenie získajú aj ich školy, lenže väčšina rumunských škôl sa ani tohto roku nedočká lepších podmienok svojej existencie – štát totiž aj naďalej vynakladá 4 percentá zo svojho hrubého domáceho produktu na vzdelávanie. To je síce stále o trochu viac ako na Slovensku(3,7% HDP), ale aj tie 4 percentá rozdeľujú jeho úradníci sporným spôsobom. Kritici upozorňujú napríklad na to, že príliš veľká časť školského rozpočtu sa míňa na sociálne účely a nie na skvalitnenie vzdelávania. Čiže peniaze sa míňajú predovšetkým na bezplatné zošity a mlieko, ale nie na skvalitnenie výučby. Tvrdí to aj Adrian Miroiu, spoluautor štúdie UNESCO o stave rumunského základného školstva: Miroiu poukazuje napríklad na veľmi zlé výsledky hodnotenia priemernej úrovne matematických vedomostí rumunských študentov. Faktom však je, že základné a stredné školy prešli tohto roku pod správu miestnych úradov, ktoré už toto leto vynaložili 20 miliónov dolárov na ich renováciu, školy však potrebujú predovšetkým viac kvalifikovaných učiteľov. Mnohí skúsení pedagógovia totiž odišli do iných zamestnaní – a to z finančných dôvodov. Ministertvo bolo preto nútené zamestnať veľký počet nekvalifikovaných pracovníkov, predovšetkým na vidieku. Nedostatočná je však aj pedagogická príprava kvalifikovaných učiteľov – tá sa najnovšie prejavila na prekvapujúcom výsledku učiteľských testov: Až 9000 rumunských učiteľov nedokázalo splniť podmienky na získanie trvalého zamestnania v rumunskom školstve. Rumunskí učitelia zarábajú v priemere 100 dolárov mesačne, teda okolo 4400 slovenských korún. Okrem toho šarapatí v celom školstve - tak ako v zdravotníctve - korupcia, ktorá je iba logickým dôsledkom zlých existenčných podmienok. Tvrdí to aj predseda hlavnej odborovej organizácie rumunských učiteľov Catalin Croitoru: "Bohužiaľ, legislatíva je veľmi slabá a nedostatočne prísna, keď príde na to potrestať korupčného úradníka, prichyteného pri čine. Niet právnych prostriedkov na výchovu ľudí proti takýmto praktikám." Napriek zjavnej snahe rumunského ministerstva školstva zvyšovať platy učiteľov a zlepšovať podmienky vzdelávania predovšetkým na vidieku a v sociálne slabých oblastiach, ekonomická situácia Rumunska je zložitá – za odhodlaním vlády premiéra Nastaseho financovať celý rad vzdelávacích projektov zostávajú preto iba otázniky.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...