Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 26. júl 2008       3. september 2002 Rade STV sa nepodarilo zmeniť svoj štatút Jana Pankovčínová Rada STV, čo je politicky nominovaný a parlamentom volený kontrolný orgán verejnoprávnej televízie, požiadala koncom augusta predsedu parlamentu o súhlas so zmenou svojho štatútu. Ak by ho Jozef Migaš podpísal, automaticky by zmeny platili. Migaš ale žiadosť rady posunul mediálnemu výboru, aby posúdil opodstatnenosť zmien televízneho štatútu. O výsledku už referuje Jana Pankovčínová. Odhliadnuc od hodinového čakania na poslanca opozičnej SNS Jaroslava Pašku, aby bol výbor vôbec uznášaniaschopný, rokovanie definitívny záver neprinieslo. Poslanci ho totiž prerušili s tým, že sa môžu opäť zísť, ak Rada STV predloží nový návrh, keďže ten dnešný je právne spochybniteľný a nejasný. Prejdime k jeho podstate. Televízna rada žiadala do svojho štatútu zakotviť nové ustanovenia, podľa ktorých v situácii, keď STV nemá ústredného riaditeľa, získa právo určiť si, ktorý z dvoch súčasných štatutárov STV bude vo vzťahu k Rade partnerom na výkon jej kontrolných právomocí. Znie to síce zložito, avšak svojim návrhom chcela rada zaplniť isté právne vákuum v zákone o verejnoprávnej televízii. Toto však podľa viacerých poslancov už dnes zapĺňa iný zákon - Obchodný zákonník a dohoda štatutárov o rozdelení kompetencií pri riadení televízie. Rada sa však riadi výlučne zákonom o televízii - a ten neráta so situáciou, že STV nemá riaditeľa a že ju riadi viac štatutárov bez toho, aby bolo vo vzťahu k rade jasne určené, ktorý z nich je tým „najhlavnejším“. Hovorí šéf Rady STV Jaroslav Franek: AUDIO: „Teoreticky je možný ľubovoľný počet štatutárov, ale vzhľadom na akési prebratie zodpovednosti a uloženie istých povinností potrebujeme tiež partnera. Je totiž aj to možné, že títo dvaja súčasní „ústrední riaditelia“ v istej otázke nebude jasné celkom, komu kompetencie patria a dokonca je možné, že dôjde k protichodnému rozhodnutiu. Boli by sme neradi, keby niečo takéto nastalo.“ Proti tejto logike ale zaznelo viacero pochybností. Poslanci poukázali na riziká, že pod pláštikom zmien v štatúte si chce rada prisvojiť právomoc určiť si jediného štatutára podľa vlastného výberu. Padli pritom obvinenia, že rade ide o konkrétne povýšenie štatutára Mračnu na úkor kontroverzného Fila. Pod paľbou podobných poslaneckých pochybností vyznela obhajoba šéfa Rady STV nejednoznačne, takže neprekvapilo, keď svoj návrh dočasne stiahol s tým, že sa o ďalšom postupe poradí. Z vyjadrení poslancov sa tiež dala tušiť politická nepriechodnosť akéhokoľvek zasahovania do činnosti televíznej rady a televízie vôbec v tomto predvolebnom období. Výnimkou bol podpredseda výboru Ján Budaj, podľa ktorého treba zachovať funkčnosť kontrolných úloh rady v každej situácii, aj keď ju skomplikoval odvolaný Materák. Najväčšiu vinu za súčasný krízový stav v televízii pritom Budaj pripisuje politickým stranám: AUDIO: „To je absolútny škandál, že k tomu prišlo a nesú za to zodpovednosť najmä strany, ktoré sa rozhodli vytvoriť patovú situáciu v STV a dali svojim poslancom pokyn, aby nehlasovali o riaditeľovi STV. Tým pádom STV funguje s manažmentom bez kontroly.“ Budaj narážal na augustovú schôdzu parlamentu, počas ktorej koalícia i opozícia zhodne hlasovala za Materákove odvolanie, ale návrh rady na voľbu jeho nástupcu nezískal potrebnú podporu (dodajme, že rada tak urobila bez konkurzu). Aj podľa opozičného poslanca za HZDS Pavla Števčeka je dnešný návrh rady na zmeny štatútu zbytočný a najmä oneskorený, keďže mala objektívne možnosti konať aktívnejšie už dávno: AUDIO: „Rada STV zbytočne protestuje a ak by mala protestovať, tak predovšetkým proti sebe samej, lebo už dávno bolo jasné, že situácia vo vedení STV nie je normálna a vlastne nikto s ňou nie je spokojný. Ani koalícia, ani opozícia.“ Podľa Števčeka je riešenie situácie v predvolebnom období nemožné z týchto dôvodov: AUDIO: „Tam ide - po prvé - o mnoho problémov právnických, resp. pracovno-právnych, ďalej ide o problémy morálne a najmä ide o problémy politické, ktoré sa majú vyriešiť výsledkom volieb. Načo si teda budeme svoje hlavy turbovať nad riešením problémov, ktoré už nemali byť?“ Či Rada STV po dnešnom neúspechu v mediálnom výbore príde s novým návrhom, je zatiaľ neznáme. Podľa všetkého však nemôže rátať s podporou poslancov, z ktorých väčšina je už jednou nohou von z parlamentu a tí ďalší čakajú na nové, povolebné usporiadanie pomerov vo vláde i v zákonodarnom zbore.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...