Hlas Ameriky	Dnes je pondelok, 7. júl 2008       3. september 2002 Útoky medzi licenčnou radou a predsedom ANO a spolumajiteľom Markízy Pavlom Ruskom pokračujú Boris Koreň Rada pre vysielanie a retransmisiu v utorok reagovala na pokračujúce útoky, ktoré voči nej vedie predseda politickej strany ANO a spolumajiteľ televízie Markíza Pavol Rusko. Informovala aj o ďalších výsledkoch monitoringu médií v predvolebnej kampani. Viac informácií má Boris Koreň. Pavol Rusko sa chce obrátiť na poslancov Európskeho parlamentu a jeho predsedu Pata Coxa, pretože podľa neho licenčná rada hrubo zasahuje do novinárskeho prejavu. Spor vznikol po tom, ako rada uložila televízii Markíza sankciu, že musí uverejniť oznámenie o porušení zákona, v tomto prípade o preferovaní politickej strany ANO vo svojom spravodajstve. Takéto praktiky Rusko označuje za cenzorský zásah štátneho orgánu do slobody médií. Rada si podľa neho účelovo vymyslela kvalitatívny monitoring, v ktorom sa sústreďuje na spôsob informovania o jednotlivých politických aktéroch, aby mohla redaktorom Markízy vytknúť niektoré - podľa nej - komentatívne formulácie. Tieto kroky podľa Ruska vracajú Slovensko k Bielorusku. Predseda licenčnej rady Peter Kováč tieto obvinenie dôrazne odmieta. Hoci súhlasil s prezentovanými zisteniami Markízy, podľa ktorých sa strana ANO umiestnila - pokiaľ ide o priestor v spravodajstve - až na štvrtom či piatom mieste, zároveň však: AUDIO: "Až naozaj podrobná kvalitatívna analýza spôsobu, akým televízia Markíza informuje o činnosti jednotlivých strán ukazuje, že sa používa rozdielny meter pri informovaní o všetkých stranách parlamentných alebo aj mimoparlamentných a o strane ANO." "O strane ANO ani raz, ani v jednej súvislosti, ani o jednom z jej politikov, ani o jednom ich výroku nepadla žiadna spochybňujúca zmienka," dodal predseda licenčnej rady Kováč. Toto podľa neho potvrdili už 2 monitoringy vysielania Markízy - jeden minulý rok na jeseň a druhý tento rok na jar. Kováč sa dostal do polemiky s prítomným redaktorom Markízy, ktorý citoval z výsledkov monitoringu rady, kde napríklad vyčítala použitie výrazu "hlučný prejav" v súvislosti s poslankyňou HZDS Katarínou Tóthovou. Kováč mu odpovedal jednoznačne: AUDIO: "Tam sa popisujú ďalšie a ďalšie prípady, ktoré naozaj svedčia o tom, že keď sa bude referovať o ktoromkoľvek politikovi z ktorejkoľvek parlamentnej, alebo mimoparlamentnej strany, tak si dovolíte takéto hodnotiace slovíčka vsunúť. Ale ak bude - ja vám to garantujem - hovoriť pán Rusko hlučne, tak nebude tam slovo, že pán Rusko sa hlučne vyjadroval na tlačovej konferencii." Kováč ďalej informoval, že na utorkovom rokovaní rady riešili aj prípad nitrianskeho Rádia Hviezda, ktoré sa považuje za blízke HZDS. AUDIO: "Začali sme tam správne konanie za komentáre pána Vladimíra Mečiara, ktorý je zároveň v tejto chvíli aj komentátorom Rádia Hviezda. Má tam pravidelné týždenné komentáre." Hviezda vraj argumentuje tým, že médiá sú blízke rôznym politickým stranám, že práve v tom je vyváženosť informácií. Takýto postoj však podľa licenčnej rady treba odmietnuť, pretože občan má právo na objektívne a nestranné informácie. Poslaním rady je preto podľa Kováča na jednej strane umožniť a chrániť uplatňovanie slobody prejavu, na druhej strane však chrániť aj uplatňovanie práva občanov na informácie. Zákon pri porušovaní pravidiel nestrannosti a objektívnosti počas volebného obdobia umožňuje licenčnej rade uplatniť štyri druhy sankcií - upozornenie, oznam o porušení zákona, pozastavenie programu najviac na 30 dní a pokutu. Slobodná Európa sa v tejto súvislosti spýtala, či existuje aj nejaká možnosť na účinný postup, napríklad v podobnom prípade, ktorý sa stal v roku 1998, kedy televízia Markíza tesne pred voľbami niekoľko dní vysielala vystúpenia vtedy opozičných politikov. Odpovedá riaditeľka kancelárie licenčnej rady Jarmila Grujbárová: AUDIO: "Ak máte na mysli okamžite účinný zásah, tak samozrejme, že... A je to ešte komplikované procesne. To znamená zákonom o správnom konaní, pretože Rada nemôže si dnes zasadnúť - včera bolo niečo odvysielané, dnes zasadne a rozhodne. Rada, keď včera bolo niečo odvysielané, tak musí zasadnúť, začať správne konanie, oboznámiť s ním účastníka konania a on sa má právo k tomu vyjadriť. Čiže, keby sme boli veľmi pružní a účastník konania by nerobil žiadne prieťahy, tak sme to schopní uzavrieť v lehote 7, 10 až 14 dní." Dovtedy teda môže televízna alebo rozhlasová stanica porušovať zákon bez sankcie. Naviac, proti rozhodnutiu Rady sa môže odvolať, takže ak vôbec príde nejaká účinná sankcia, môže byť už dávno po voľbách.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...