Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 6. júl 2008       4. september 2002 Príbeh SDK Juraj Hrabko Potichu, bez záujmu médií a spoločnosti, minulý týždeň definitívne ukončila svoju politickú púť Slovenská demokratická koalícia. Oficiálne dobrovoľným rozpustením, ale inak spôsobom, ktorým aj vznikla - dohodou politických strán. Kým pri oficiálnom vzniku SDK boli kamery a mikrofóny, na jej samorozpustenie už stačil obyčajný telefón, pomocou ktorého jej predseda Mikuláš Dzurinda oznamoval svojim spolukolegom jej zánik. Slovenská demokratická koalícia vznikla pred voľbami v roku 1998. Najskôr ako koalícia piatich strán - Kresťanskodemokratického hnutia, Demokratickej strany, Demokratickej únie, Sociálnodemokratickej strany a Strany zelených. Po prijatí novely volebného zákona, ktorý prakticky vyzmizíkoval zmysel vytvárania volebných koalícií, sa päťkoalícia premenila na jednu stranu. Úspešnú - v parlamentných voľbách získala SDK takmer 900 tisíc voličských hlasov, ktoré jej priniesli 42 mandátov v parlamente. De iure síce skončila za Mečiarovým HZDS, ale de facto ho porazila - HZDS sa nepodarilo vytvoriť vládu, naopak, SDK vládu vytvorila. Zároveň však otvorila politickú Pandorinu skrinku - spôsobom obsadenia mocenských pozícií sa začal proces samodeštrukcie SDK, ktorý napokon viedol až k jej zániku. Hlavným problémom rozkladu SDK bolo, že neexistovali písomné pravidlá jej fungovania. Spory o tom, či sa má navrátiť k forme päťkoalície alebo zostať jednou stranou, vyvolali jej samotní zakladatelia. Argumentovali pritom džentlmenskou dohodou. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že najväčším problémom džentlmenských dohôd býva to, že ich neuzatvárajú džentlmeni. Dôležité sú potom fakty. Prevažujú tie, ktoré podporujú tvrdenia, že SDK sa po voľbách mala vrátiť k päťkoalícii. Začať možno financovaním koalície piatimi stranami a vyslaním ich najlepších ľudí do SDK. Pokračovať opakovanými prehrami Mikuláša Dzurindu so zavádzaním dvojitého členstva, ktoré vyústili až do rozporu s ústavou. A končiac napríklad jeho opätovným vstupom do KDH v roku 1999. Fakty vypovedajú o tom, že aj keby neexistovala džentlmenská dohoda o návrate k päťkoalícii, predseda SDK Mikuláš Dzurinda urobil veľa preto, aby verejnosť presvedčil, že naozaj existovala. Slovenská demokratická koalícia počas svojej existencie zachovala slovenský zvyk - na jej začiatku bolo päť politických strán, na jej konci zostalo strán sedem. V priebehu volebného obdobia odišla z poslaneckého klubu SDK viac ako polovica jeho členov a z vlády odstúpilo päť jej nominantov. Eutanázia SDK tak ukončila jej politické trápenie. Vznikla na základe dohody politikov a zanikla preto, lebo sa politici už dohodnúť nevedeli. Ďalšie zotrvávanie tejto strany v politickom živote krajiny by bolo neodôvodnené a neúčelné. Presný opak jej vzniku, kedy vytvorenie SDK bolo aj odôvodnené aj účelné. Hlavne jej zásluhou totiž nastal koniec mečiarizmu na Slovensku a začala skutočná zmena.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...