Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 26. júl 2008       4. september 2002 Skončil sa svetový summit OSN o trvalo udržateľnom rozvoji Jaroslav Rozsíval V juhoafrickom Johannesburgu sa v stredu skončil celosvetový summit OSN o trvalo udržateľnom rozvoji. Takmer dva týždne sa stovky delegátov členských štátov Svetovej organizácie snažili presadiť svoje argumenty pri schvaľovaní akčného plánu OSN na boj proti chudobe a hladu a na záchranu životného prostredia planéty. Napriek tomu, že účastníkom sa podarilo dosiahnuť dohodu vo väčšine bodov plánu, otázka, čo tento summit naozaj znamená a bude znamenať pre vzťah ľudstva k Zemi, zostáva nezodpovedaná. Boj proti chudobe, proti hladu, proti rastúcemu zamoreniu ovzdušia škodlivými látkami, proti otepľovaniu planéty – všetky tieto úctyhodné a dôležité ciele môžu vyvolávať nielen rozličné predstavy o ich výslednom tvare, ale aj spôsobe ich dosiahnutia. Pri konkretizovaní každého jedného cieľa sa však spoločenstvo 'bojujúcich' začne logicky deliť – nielen kvôli rozličným predstavám riešenia danej úlohy, ale aj kvôli rozličným spoločenským, politickým či ekonomickým záujmom toho ktorého bojovníka. Nebolo tomu inak ani na tohtoročnom celosvetovom summite OSN o trvalo udržateľnom rozvoji, ktorý sa uskutočnil v juhoafrickom Johannesburgu. Summit pritom nadväzoval na konferenciu OSN o životnom prostredí a rozvoji, ktorá sa konala v roku 1992 v brazílskom Rio de Janeiru. Začiatky tohto celosvetového hnutia siahajú až do roku 1972, kedy sa v Štokholme uskutočnila konferencia o ľudskom prostredí, ktorá viedla k vytvoreniu Výboru OSN pre životné prostredie a rozvoj v roku 1983. Cieľom Výboru je dosiahnutie takého rozvoja ľudskej spoločnosti, ktorý zodpovedá potrebám našej generácie bez ohrozenia potrieb budúcich generácií. Čiže jednoducho povedané - dosiahnutie stavu, v ktorom my nebudeme žiť na úkor našich detí. Je teda jasné, že už samotný cieľ ťaženia OSN za kvalitu života ľudí na Zemi nesie v sebe základný rozpor – rozpor medzi predstavou a realitou. Francúzsky prezident Jacques Chirac na summite o.i. vyhlásil: Audio: „Náš dom horí a my sa dívame kamsi inam. Príroda, mrzačená a vykorisťovaná, sa už dlho nedokáže sama regenerovať - a my jej odmietame pomôcť.“ Problém je však aj v tom, že nie každý z nás si je vedomý, že by náš spoločný dom horel a aj tí, čo to tvrdia, sa nesprávajú vždy adekvátne k deklarovanému postoju. Toľko k cieľom. Účastníci summitu, ktorý sa nazýval aj implementačnou konferenciou procesu z Ria, zameraného na ochranu životného prostredia, schválili na záver tzv. akčný plán, ktorý určil dosiahnutie istých stanovených hodnôt v jednotlivých oblastiach do roku 2015. Konkrétne by sa už o trinásť rokov mala napríklad výrazne zlepšiť situácia pre viac ako miliardu ľudí v prístupe k hygienickým zariadeniam. Plán ďalej predpokladá adekvátny rast využívania obnoviteľných energetických zdrojov, ako veternej, či slnečnej energie. Avšak nestanovuje konkrétne limity. V otázkach obchodu sa zase ráta so znižovaním poľnohospodárskych dotácií v rozvinutých krajinách, ktoré do značnej miery prispievajú k likvidácii farmárov v krajinách rozvojových. OSN zavádza aj nový typ partnerstva medzi verejným a súkromným sektorom v prípade zlepšovania životného prostredia. Mimochodom zaradenie tohto bodu navrhla do plánu americká delegácia. V prípade znižovania škodlivých emisií došlo na summite ku kľúčovému zvratu – po tom, čo Rusko a Kanada oznámili, že budú ratifikovať tzv. kjótske protokoly, zamerané na zníženie vypúšťania škodlivých látok do ovzdušia. Po ratifikácii protokolov Čínou tak dohoda z Kjótó vstúpi do platnosti napriek tomu, že ju odmietli ratifikovať Spojené štáty, ktoré tvrdia, že by to obmedzilo ich hospodársku produkciu. Podľa hovorkyne OSN Susan Markhamovej možno johannesburský summit označiť už teraz za fantastický úspech: AUDIO: "Dosiahli sme dohodu v prípade vyjednávania a aj ohľadom záverečného dokumentu. Uzavreli sme 60 partnerských dohôd, ktoré sú veľmi dôležité – vlády, obchodné organizácie, mimovládne organizácie a OSN spojili svoje sily aby aktuálne zaviedli tieto projekty do života po johannesburskom summite - v prospech ľudí." Nová dohoda by mala v prvom rade nahradiť neosvedčený model, v ktorom rozvinuté štáty dávali peniaze vládam rozvojových krajín – často bez viditeľného výsledku. Avšak niektoré organizácie, zamerané na ochranu životného prostredia, označili summit za zlyhanie – slovo má hovorca organizácie World Wide Fund for Nature George Chapman: AUDIO: "V podstate sa vrátili k rozhodnutiam z iných fór a po vyjednávaniach napokon potvrdili veci, o ktorých sa už rozhodlo. Na to nebolo treba zvolávať summit vedúcich politikov sveta." Výhrady ochranárov sa napríklad týkajú nestanovenia presného limitu pre zavádzanie obnoviteľných energetických zdrojov. Šéf americkej diplomacie Colin Powell dnes na summite na margo kritického stanoviska jeho vlády k požiadavkám ekológov vyhlásil: AUDIO: "Spojené štáty podnikajú opatrenia voči environmentálnym výzvam, vrátane globálnych klimatických zmien. Sme zaviazaní nielen rétorikou, či rozličnými cieľmi, ale aj k zavedeniu miliardového programu na rozvoj a zavedenie technológií, smerujúcich k zmierneniu skleníkových emisií." Faktom je, že zjavne pozitívny výsledok mal zatiaľ johannesburský summit predovšetkým pre majiteľov miestnych reštaurácií, obchodov a hotelov, ktorí za posledné dva týždne zaznamenali zvýšený obrat. Dôsledky zavádzania akčného plánu OSN by sa však mali ukázať až v priebehu nasledujúceho desaťročia.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...