Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 7. september 2008       6. september 2002 Mníchovská masakra – čierny deň olympijského hnutia Jaroslav Rozsíval Vo štvrtok si celý svet pripomenul tridsiate výročie tzv. mníchovskej masakry. 5.septembra 1972 došlo počas letných olympijských hier k bezprecedentnému útoku palestínskych teroristov na izraelských športovcov. „Našim cieľom bolo poukázať na situáciu Palestínčanov. Nebyť Mníchova, dodnes by nikto nevedel, čo je to palestínska vec.“ To sú slová jedného z palestínskych teroristov, ktorí mali na svedomí smrť 11 izraelských športovcov. 5.septembra 1972 sa Nemecko stalo po druhýkrát v histórii novodobých olympiád dejiskom pošliapania základných princípov olympijského hnutia. Po prvý raz sa tak stalo v r.1936, kedy vtedajší diktátor Adolf Hitler zneužil berlínsku olympiádu na propagáciu svojej nacistickej ideológie. V r.1972 bolo už síce Nemecko, samozrejme, že iba jeho západná časť – teda Spolková republika Nemecko - demokratickým a slobodným štátom, letné olympijské hry, ktoré sa vtedy konali v bavorskej metropole, sa však stali dejiskom tragédie obrovských rozmerov. Tragédie, ktorá odštartovala sériu bezprecedentných činov palestínskych teroristov, podporovaných aj vtedajším blokom štátov tzv. tábora socializmu. Tzv. mníchovská masakra vošla do dejín nielen ako prvý takýto čin palestínskych teroristov v zahraničí, ale aj ako príklad absolútneho zlyhania a nepripravenosti policajného aparátu. Palestínska radikálna skupina Čierny september, ktorá sa oficiálne prihlásila k zodpovednosti za celý atentát, bola úzko prepojená s Organizáciou za oslobodenie Palestíny a hnutím Fatah pod vedením Jásira Arafata. Svoj názov odvodila od krvavého výsledku palestínsko-jordánskych sporov, ktoré v septembri 1970 vyústili do vyhnania palestínskych utečencov z Jordánska. Na príprave a organizácii celej akcie sa podľa izraelských spravodajských informácií podieľali aj priami Arafatovi spolupracovníci, či príbuzní. Cieľom akcie bolo - citujeme - „upozorniť svetovú verejnosť na palestínsku vec“ – a to akýmikoľvek prostriedkami – teda aj za cenu smrti nevinných ľudí. 5.septembra 1972 o pol piatej ráno zaklopal ktosi na dvere trénera izraelských zápasníkov v olympijskej dedine uprostred Mníchova – Moše Weinberg však okamžite pochopil, že jeho návštevníci nemajú dobré úmysly. Spolu so vzpieračom Josephom Romanom sa postavil teroristom do cesty. Obaja tak umožnili niekoľkým atlétom ujsť – avšak za cenu vlastného života. Teroristom sa ale podarilo zajať deväť izraelských športovcov. O niekoľko hodín vydali Palestínčania ultimátum: Izrael musí prepustiť 200 palestínskych väzňov, v opačnom prípade rukojemníkov zastrelia. Základná východisková situácia nebola z hľadiska dnešných protiteroristických policajných kománd až taká zložitá. Avšak nemecká polícia nedisponovala v roku 1972 žiadnou špecializovanou jednotkou na boj s terorizmom. Napriek tomu vláda kancelára Willyho Brandta odmietla žiadosť izraelskej premiérky Goldy Meierovej, ktorá chcela celú záležitosť vyriešiť pomocou vlastného protiteroristického komanda a zodpovednosť za celú akciu prenechala bavorskej polícii. Tá však celú operáciu od začiatku do konca doslova a do písmena nezvládla. Najtragickejšou fázou celej akcie sa napokon stal transport teroristov a rukojemníkov na letisko v blízkosti Mníchova, odkiaľ mala celá skupina odletieť pripraveným Boeingom do Káhiry. Polícia im v tom hodlala zabrániť, avšak vďaka nepripravenosti a zlej koordinácii zasahujúcich orgánov sa operácia skončila absolútnou pohromou, ktorá vari ani dodnes nemá obdoby v dejinách boja s terorizmom. Počas dlhej a krvavej nočnej prestrelky nemeckých policajných ostreľovačov s palestínskymi teroristami na leteckej základni NATO Furstenfeldbruck došlo dokonca k streľbe do vlastných radov. Policajti nedisponovali špeciálnymi puškami, nemali koordináciu cieľov a neboli spojení vysielačkami. Ozbrojené posily prišli na letisko až hodinu po skončení celej akcie. Po zdĺhavom boji napokon Palestínčania vyhodili jednu z dvoch helikoptér, v ktorých sedeli zviazaní izraelskí športovci, do vzduchu a ostatných postrieľali. Pri pokuse o oslobodenie izraelských olympijských športovcov tak zahynuli všetci rukojemníci, päť teroristov a jeden policajt. Traja teroristi boli zajatí. Olympijské hry, ktoré boli na 24 hodín prerušené, pokračovali ďalej. Traja zadržaní teroristi sa však nikdy neocitli pred súdom. Koncom októbra uniesli palestínski aktivisti lietadlo nemeckej spoločnosti Lufthansa s požiadavkou prepustenia troch zadržiavaných Palestínčanov. Nemecká vláda požiadavky únoscov okamžite splnila. Traja teroristi sa dostali na slobodu – iba jeden z nich sa však dožil konca dvadsiateho storočia a dnes sa skrýva na neznámom mieste v Afrike. Ostatní, spolu s ďalšími organizátormi mníchovskej masakry, sa stali obeťami cielených útokov izraelských agentov. Izrael smrť svojich olympijských reprezentantov pomstil. Nemecká vláda, poučená z mníchovskej tragédie, zriadila pre boj s terorizmom špecializovanú jednotku, ktorá bola pri ďalších podobných akciách veľmi úspešná. Olympijský výbor však - tak ako pred dvoma rokmi - aj tohto roku odmietol zorganizovať na olympijských hrách pripomenutie si tragickej smrti izraelských športovcov. Mníchovská masakra sa tak stala nielen čiernou škvrnou olympijského hnutia, ale aj večnou hanbou palestínskeho ťaženia za samostatnosť.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...