|
|
| |
|
Dnes je sobota, 26. júl 2008
|

|
|
![[spolocnost]](/images/spoltitle.gif)
|
9. september 2002
|
Ficove poriadky
|
Juraj Hrabko
|
Správa o tom, že strana SMER vedená Robertom Ficom podpísala s prvými štyridsatimi kandidátmi na poslancov tzv. reverz, zaujala tých, ktorých zaujať nemala a nezaujala tých, ktorých zaujať mala. Písomný záväzok, že v prípade odchodu z poslaneckého klubu v parlamente sa poslanec vzdá mandátu v prospech strany, nie je ničím novým a na Slovensku už existoval - je to známa kauza Gaulieder z roku 1997.
Na margo terajšej správy možno konštatovať, že ide o ďalší lacný reklamný trik Ficovej strany na voličov, pre časť ktorých podpísanie reverzu poslušnosti nepochybne znie sympaticky. Naviac, keď samotný predseda strany priznáva, že nemožno nikomu zabrániť, aby z poslaneckého klubu odišiel. Podpísanie reverzu nemá nič spoločné s právom, zdôrazňuje právnik Fico a práve v tom sa mýli.
Ústavný súd v kauze Gaulieder vysvetlil, že reverz medzi politickým subjektom a jeho kandidátmi vo voľbách je v rozpore s ústavou. "Ústavný dôsledok sľubu ktoréhokoľvek poslanca Národnej rady uskutočneného s výhradou nachádzajúcou sa v tzv. reverze pred zložením sľubu by mal mať nevyhnutne za následok stratu jeho mandátu," konštatoval Ústavný súd. Inými slovami - fakt, že strana Smer verejne priznala existenciu takéhoto záväzku, by mal znamenať, že prví štyridsati kandidáti, vrátane jeho predsedu Roberta Fica, by sa nemali stať poslancami, pretože budú skladať sľub s výhradou. A sľub s výhradou má za následok stratu mandátu.
V právnom štáte by sa však konalo ihneď. Podľa zákona o združovaní v politických stranách sú tieto povinné pod hrozbou zakázania činnosti strany dodržiavať ústavu a podpísanie reverzov je s ňou v rozpore. Diskusiu o reverzoch strany Smer by preto mal ukončiť generálny prokurátor, v ktorého kompetencii je podať návrh na pozastavenie alebo rozpustenie strany. Realizácia reverzov nie je totiž ničím iným, ako vulgárnym porušením ústavy.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|