Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       10. september 2002 Podľa riaditeľky kancelárie licenčnej rady je hlavným problémom volebnej kampane prílišná samoregulácia médií Boris Koreň Rada pre vysielanie a rentransmisiu v utorok hodnotila ďalší týždeň volebnej kampane v slovenských médiách. Tentoraz nezačala žiadne správne konanie a nikomu neudelila pokutu za porušenie vyváženosti a objektívnosti vysielania. Poznámku pripravil Boris Koreň. V utorok rada hodnotila vysielanie médií za uplynulý týždeň od 2. do 8. septembra. Podľa riaditeľky jej kancelárie Jarmily Grujbárovej: AUDIO: "Myslíme si, že výsledky poukázali na to, že niet dôvodu na začatie správneho konania voči vysielateľom. Ani nám na týchto vysielateľov neprišli nijaké sťažnosti, ktoré by sa týkali buď nekorektného spôsobu volebnej kampane, alebo porušenia zákona o vysielaní a retransmisii." Hoci aj podľa opakovaného hodnotenia predsedu licenčnej rady Petra Kováča slovenské médiá v predvolebnom období zatiaľ vysielajú väčšinou korektne, predchádzajúce dve volebné kampane v roku 1994 a 1998 ukázali, že práve elektronické médiá môžu kampaň vážnym spôsobom narušiť. V roku 1994 Slovenská televízia totiž už počas prvého dňa volieb odvysielala emotívne ladený príspevok, že predsedovi HZDS neumožnila okrsková volebná komisia voliť, v roku 1998 zasa televízia Markíza počas búrlivých udalostí okolo snahy o jej ovládnutie umožnila opozičným politikom, aby v živom vysielaní vystupovali proti vtedy vládnemu HZDS. Od prijatia zákona o vysielaní a retransmisii v roku 2000 však neexistuje sankcia, ktorá by majiteľov médií od podobného hrubého ovplyvnenia priebehu predvolebnej kampane dostatočne odradzovala. Ani za opakované a závažné porušenie licencie im ju totiž nemožno odňať. Riaditeľka kancelárie licenčnej rady Jarmila Grujbárová zareagovala: AUDIO: "Rada doteraz túto sankciu, myslím, ani nevyužila, ak sa dobre pamätám. Takže skôr to bolo v polohe takého Damoklovho meča nad vysielateľmi, ale myslím si, že v podstate účinného. Pretože sa nedopúšťali takých záležitostí, že by nerešpektovali napríklad právoplatné a vykonateľné rozhodnutia toho správneho orgánu." Hoci platný zákon umožňuje niekoľko druhov sankcií - od zverejnenia oznámenia o jeho porušení, cez pokuty až po zastavenie vysielania relácie na 30 dní, účinne zasiahnuť už počas predvolebnej kampane nie je možné, pretože podľa Grujbárovej: AUDIO: "Pre krátkosť tej volebnej kampane a z procesného hľadiska dlhý postup Rady, ktorý vždy v tom jednom konaní trvá aspoň 10 dní, je to vskutku takmer nerealizovateľné." Porovnávať súčasnú volebnú kampaň s kampaňou vedenou v roku 1998 je pomerne ťažké, pretože sa podstatne zmenili zákonné podmienky, v ktorých sa médiá pohybujú. V roku 1998 totiž platil volebný zákon, ktorý mal ustanovenie, že sa zakazuje "uverejňovať akékoľvek vonkajšie prejavy, ktorými sa propagujú kandidujúce politické strany." Takto formulovaný zákaz vysielateľov odrádzal aj od štandardného informovania o aktivitách politických strán a kandidátov vo voľbách a vo svojej podstate už obmedzoval ústavou zaručenú slobodu prejavu. Ústavný súd toto ustanovenie volebného zákona zrušil, naďalej je však v súkromných elektronických médiách zakázaná predvolebná kampaň a politická reklama. Hoci dnes platná legislatíva elektronickým médiám nebráni, aby naďalej vysielali aj aktuálne politické spravodajstvo a publicistiku, niektoré túto svoju úlohu zvládajú nedostatočne. Myslí si to aj riaditeľka kancelárie licenčnej rady Jarmila Grujbárová: AUDIO: "Stále mám taký pocit, že vlastne aj vysielatelia v súčasnom období ako keby stále boli v zajatí toho starého volebného zákona. A domnievajú sa, že tým, že napríklad v súkromných médiách je zakázané vysielať politickú reklamu, tak že nemôžu slobodne robiť kvalitnú publicistiku a spravodajstvo. Toto je hlavný problém tejto volebnej kampane, že je tu taká väčšia samoregulácia vysielateľov, ako by snáď bolo vhodné." Grujbárová odmietla našu námietku, že prílišná regulácia vysielateľov vyplýva práve z obáv pred sankciami licenčnej rady, ktorá vysielanie posudzuje na základe svojich kritérií a subjektívneho hlasovania jej členov. Doterajšia prax podľa nej jednoznačne poukazuje na to, že rozhodnutia rady sú uvážené, objektívne a odborne podložené. Podľa slov Grujbárovej: AUDIO: "Tu ide len o to, aby sa rozlíšilo, čo je naozaj publicistika, spravodajstvo a čo je propagácia. A pokiaľ ide o propagáciu, tá sa väčšinou, žiaľ, robí zámerne a je pomerne jasná z toho vysielania." Predvolebná kampaň 2002 teda zatiaľ nepriniesla žiadne prekvapenia, mediálne bomby a nespôsobila žiadne väčšie otrasy na predvolebnej politickej scéne. Do volieb však zostáva viac ako týždeň.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...