Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 6. júl 2008       11. september 2002 Ako sa Slovensko zmenilo po „americkom“ 11. septembri 2001 Jana Pankovčínová Ako sa za rok od svojho začlenenia sa do medzinárodnej protiteroristickej koalície zmenilo Slovensko, o tom už hovorí Jana Pankovčínová. Deklarácií zaznelo pred rokom na Slovensku veľa, aj zo strany politických strán a elít, ktoré sa netešia povesti demokratov. Na rozdiel od každodených káuz, pri ktorých počet vyhlásení, sľubov či záväzkov bežne vysoko prevyšuje ich následné splnenie v praxi, však situácia pred rokom akoby spojila zodpovednú politickú reprezentáciu v jeden celok. Spolu so štátnymi orgánmi pristúpili politici k vykonaniu mnohých pre krajinu prospešných krokov. A aj verejnosť sa mohla ostrejšie ako kedykoľvek predtým presvedčiť o dôležitosti bezpečnostného krytia krajiny. Politici a štátne orgány niekde úspešne a inde menej, ale predsa len zaviedli konkrétne opatrenia na zvýšenie bezpečnosti občanov a nezaostali ani pri poskytnutí pomoci spojencom. Okrem iného sa v slovenskej spoločnosti zásadne zmenila legislatíva - parlament v spolupráci s vládou prijal ústavný zákon o bezpečnosti krajiny, ako aj ďalšie. Všetky opatrenia uľahčujú riadenie krajiny v prípade rôznych krízových situácií. Podobne sa zvýraznila aj potreba jednotnej zahraničnej politiky štátu. Ako sa za rok Slovensko zmenilo a akú úlohu zohralo ako súčasť medzinárodnej protiteroristickej koalície, na to sme sa spýtali predsedu parlamentného výboru pre európsku integráciu Františka Šebeja: AUDIO: „Vzhľadom na svoje vojenské možnosti, vzhľadom na svoju polohu, vzhľadom na to, že ešte nie je členom aliancie, tak zohralo veľmi pozitívnu úlohu. Vláda opäť nezaváhala pri vyhovení základným požiadavkám, ako je otvorenie vzdušného priestoru a podobne. Ale ponúkli sme svoju pomoc aj v iných oblastiach a momentálne tá naša ženijná jednotka, ktorá je v Afganistane, nepochybne je veľmi užitočnou, aj keď veľmi malou súčasťou tej aliancie.“ Na otázku, či politici pri svojom verejnom vystupovaní zvládli svoju úlohu vysvetliť verejnosti, pre ktoré hodnoty sa Slovensko stalo súčasťou protiteroristickej aliancie, Šebej reagoval: AUDIO: „Tí relevantní, ktorí zastupovali Slovensko na medzinárodných fórach, nepochybne áno. Nedá sa to povedať o celom spektre. Slovensko trochu trpí na takú až neurotickú posadnutosť svojou vnútornou politikou a dosť málo pozornosti, či už politici samotní, alebo aj verejnosť, ale aj novinárska obec jednoducho venujú zahraničnému dianiu. (...) A z toho teda následne vyplýva aj veľmi nízka zaangažovanosť a povedomie verejnosti, čo sa deje vo svete.“ Kriticky vníma Šebej deklarácie HZDS, ktoré sa v súvislosti s tragickými udalosťami v Spojených štátoch spred roka aj tento týždeň prihlásilo k tomu, že plne podporuje hodnoty demokracie a slobody: AUDIO: „V prípade HZDS a Vladimíra Mečiara to považujem tak či onak za pokrytectvo, za z núdze cnosť, za snahu zapáčiť sa. V každom prípade v parlamentných debatách, ktoré sa týkali medzinárodnopolitických otázok, či už to bolo Kosovo, alebo pri ďalších príležitostiach, vyjadrovali často predstavitelia HZDS postoje, ktoré nijako nenaznačujú, že by takáto deklarácia mohla byť úprimná a vážna.“ Niektorí analytici vnímajú, že postupom času dochádzalo k oslabovaniu protiteroristickej aliancie, čo sa ukazuje aj na najnovších otázkach okolo možného vojenského útoku USA na Irak, ktorý nenachádza u spojencov jasnú podporu. Na otázku, aby zhodnotil či a ako Slovensko vstupovalo do týchto diskusií, Šebej reagoval: AUDIO: „Slovensko nemalo veľmi šancu do tých debát vstupovať. Ja predbežne sa uspokojím s minimom a poviem, že som rád, že Slovensko nepodľahlo akejsi snahe zapáčiť sa niektorým politikom Európskej únie a nepridalo sa k tým v podstate populistickým protestom. Povedzme nemeckého spolkového kancelára Gerharda Schrödera, ale že si zachovalo istý odstup. Moje presvedčenie je, že krajiny ako Slovensko by jednoducho mali podporiť americké snahy, pretože majú s tými rizikami viac skúseností, ako v podstate už pol storočie v pokoji žijúce západoeurópske krajiny a ja vnímam prosto to ochabovanie presvedčenia, rozhodnosti bojovať proti terorizmu, ako slepotu vo veľkej časti západnej Európy, menovite v ľavicových kruhoch.“ Na záver už len slová Františka Šebeja, ktorý pozitívne vníma pôsobenie Slovenska v medzinárodnej protiteroristickej koalícii, a do budúcnosti si želá naslodovné: AUDIO: „Ja by som si prial, aby Slovensko obstálo nielen v správaní sa politických elít, alebo vlády, ale aj vo verejnej podpore - tam cítim ešte značné nedostatky. Slovensko bude naozaj dobrým, spoľahlivým spojencom vtedy, keď za tým spojenectvom bude stáť dominantná časť obyvateľstva svojim presvedčením. Nie iba vládna špička.“		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...